História

Alexander Dubček a Pražská jar

Autor: Dagmar "Ramgad" Ďurechová

Stručné fakty zo života prvého tajomníka ÚV KSČ, už vo svojej dobe verejnosťou obľúbeného politika. Za svojho krátkeho pôsobenia v tejto funkcii (5. január 1968 – 17. apríl 1969) napomohol k započatiu Pražskej jari – obdobia demokratizácie spoločnosti a uvoľnenia napätia medzi verejnosťou a vládou.

Profil Alexandra Dubčeka

Alexander Dubček sa narodil v roku 1921 v Uhrovci. V roku 1938 vstúpil do vtedy ilegálnej komunistickej strany a v rokoch 1944 – 1945 sa zúčastnil Slovenského národného povstania.

Po druhej svetovej vojne sa Dubček angažoval v Komunistickej strane Slovenska (KSS) a v roku 1963 sa stal prvým tajomníkom Ústredného výboru KSS. Od januára 1968 zastával funkciu prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ), v ktorej začal praktizovať ideu „socializmu s ľudskou tvárou“. Bolo to obdobie nazývané Pražská jar, ktoré ukončila invázia piatich štátov Varšavskej zmluvy do Československej socialistickej republiky (ČSSR). V apríli 1969 Dubčeka vo funkcii prvého tajomníka ÚV KSČ nahradil Gustáv Husák, ktorý zaviedol tzv. normalizáciu.1

Dubček sa stal nakrátko predsedom Federálneho zhromaždenia ČSSR a veľvyslancom v Turecku, ale v roku 1970 ho vylúčili z KSČ a zbavili všetkých politických funkcií. Do roku 1985 potom pracoval v Západoslovenských štátnych lesoch, kedy odišiel do dôchodku.

Do politiky sa Dubček vrátil po novembri 1989, bol zvolený za predsedu Federálneho zhromaždenia ČSSR a neskôr ČSFR. V marci 1992 vstúpil do Sociálnodemokratickej strany Slovenska a bol zvolený za jej predsedu. V parlamentných voľbách v júli 1992 bol Dubček zvolený za poslanca sociálnej demokracie do Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ČSFR.

Dubčekov život predčasne ukončila autonehoda 1. septembra 1992, po ktorej bol prevezený do pražskej nemocnice. Na následky svojich zranení 7. septembra 1992 zomrel.2

Začiatok Pražskej jari 1968

Pražskou jarou sa nazýva obdobie od konca roku 1967 do augusta 1968, ktorému predchádzala napätá politická situácia v ČSSR. V tomto období sa výrazne do popredia dostáva Alexander Dubček.

Vo vnútri KSČ sa začali ozývať hlasy proti politike prezidenta republiky a zároveň prvého tajomníka KSČ Antonína Novotného. Novotného politika odmietala liberalizáciu a nebola naklonená ani slovenským otázkam. Na pléne ÚV KSČ, ktoré sa konalo 30. – 31. októbra 1967, vystúpil Dubček so svojim spochybnením vedenia štátu a kritizoval kumuláciu funkcií:

„Strana má všetky predpoklady a nástroje, ktorými môže docieliť, aby štátne orgány vládli a spravovali veci v zmysle programu a iných politických uznesení straníckych orgánov. Tieto skutočnosti treba veľmi presne odlišovať menovite v centrálnom vedení a riadení. Strana a jej ústredný výbor nie je vláda. Vládnuť musí vláda, to mám na zreteli a vzťahuje s to predovšetkým na komunistov vo vláde, menovite v jej vedení, ktorí by mali vyvinúť dostatočnú iniciatívu na zlepšenie práce vlády. To práve vedeniu vlády chýba a nedá sa to ničím zdôvodniť. Ak tieto orgány dostatočne nevládnu a neriadia tak, ako je to žiadúce, ako na to poukazujú tézy, aj tak nemôže strana nahradzovať, preberať ich prácu a zodpovednosť, ale má im túto úlohu dať opätovne.3

V decembri 1968 už väčšina členov vystúpila s kritikou Novotného. Predsedníctvo ÚV KSČ rozhodlo na zasadnutí v noci zo 4. na 5. januára 1968 rozdeliť najvyššie funkcie a zbavilo A. Novotného funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ. Na jeho miesto bol zvolený dovtedajší prvý tajomník ÚV KSS A. Dubček. Týmto sa otvorila cesta k Pražskej jari.

Socializmus s ľudskou tvárou

Spočiatku výmena osôb na poste prvého tajomníka ÚV KSČ nebola vnímaná nijak reformačne. Vo februári 1968 však vypukla aféra generálmajora Šejnu, blízkeho priateľa A. Novotného, ktorý utiekol z ČSSR do Talianska a odtiaľ do USA, kde začal pracovať pre CIA. Médiá aj napriek cenzúre informovali verejnosť a tá žiadala prezidentovu rezignáciu. Novotný nakoniec 22. marca 1968 odstúpil a za prezidenta ČSSR zvolilo 30. marca Národné zhromaždenie (NZ) na návrh A. Dubčeka generála Ludvíka Svobodu.

Na zasadaní ÚV KSČ 5. apríla 1968 bol prijatý Akčný program KSČ, ktorého ideou bol „socializmus s ľudskou tvárou“. Jeho cieľom bola demokratizácia vo všetkých oblastiach, politické a ekonomické reformy, sloboda zhromažďovania, tlače, rehabilitácia politických väzňov a podobne. Nový socializmus úplne zrušil cenzúru, umožnil verejnosti bez strachu diskutovať o politických otázkach a boli založené nové združenia, napríklad KAN (Klub angažovaných nestraníkov) alebo K 231 (klub bývalých politických väzňov).

Májové zasadanie ÚV KSČ rozhodlo zvolať na 9. septembra 1968 mimoriadny XIV. zjazd KSČ, na ktorom sa mali schváliť nové stranícke stanovy a zvoliť predsedníctvo ÚV KSČ s prevahou reformátorov.4

Okupácia ČSSR

Nová politika ČSSR sa stala tŕňom v oku pre ostatné socialistické štáty. Žiadali zastaviť podľa nich protisocialistický vývoj v ČSSR a zaviesť normalizáciu. Vo februári 1968 pri príležitosti osláv dvadsiateho výročia uchvátenia moci KSČ navštívil Prahu L. I. Brežnev, ktorý skritizoval politický vývoj v ČSSR a prinútil Dubčeka zmeniť text svojho prejavu na slávnostné zasadnutie ÚV KSČ.5

V máji 1968 sa uskutočnili rokovania v Moskve, ktorých sa zúčastnil Dubček spolu s predsedom vlády O. Černíkom, predsedom NZ J. Smrkovským a prvým tajomníkom ÚV KSS V. Biľakom. Brežnev tu žiadal „rázne opatrenia proti antisocialistickým a pravicovým silám“ v ČSSR.6

Pokračovali rokovania v júli 1968 vo Varšave a koncom júla a začiatkom augusta v Čiernej nad Tisou. Štáty východného bloku sa zhodli na tom, že potlačiť antisocialistický vývoj v ČSSR dokáže iba vojenská sila.

Vojenský zásah začal na základe Brežnevovej doktríny, ktorá zabezpečila ZSSR právo intervenovať v akejkoľvek krajine Varšavskej zmluvy, v ktorej bol ohrozený socializmus.7

V noci z 20. na 21. augusta 1968 vpadli na územie ČSSR vojská Varšavskej zmluvy. V ranných hodinách boli internovaní a odvedení do ZSSR vedúci členovia ÚV KSČ, vrátane Dubčeka. 22. augusta tajne zasadal v Prahe mimoriadny XIV. zjazd KSČ, ktorý odsúdil intervenciu a zvolil nový ÚV KSČ na čele zase s A. Dubčekom.

V Moskve prebiehali 23. až 26. augusta rokovania medzi prezidentom ČSSR Ludvíkom Svobodom a kremeľskými predstaviteľmi. Rokovaní sa zúčastnili aj internovaní členovia ÚV KSČ na čele s A. Dubčekom. Rokovania zavŕšilo podpísanie Moskovského protokolu, ktorého cieľom bola normalizácia pomerov v ČSSR.8

Začiatok okupácie ČSSR znamenal koniec pre Pražskú jar a akékoľvek pokusy o demokratizáciu.

Odchod Dubčeka z politickej scény

V začiatkoch obdobia normalizácie sa Dubčekovi nielenže nepodarilo presadiť retardačnú politiku voči ZSSR, ale bol stále viac vytláčaný do úzadia. Jeho odchod z politickej scény zavŕšili majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji v marci 1969, v ktorých ČSSR dvakrát zvíťazila nad ZSSR. Tieto víťazstvá boli akýmsi zadosťučinením pre československý národ a vyvolali vlnu protisovietskych demonštrácií. Nakoniec však Dubček na nátlak Kremľu 17. apríla 1969 odstúpil z funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ, ktorú po ňom prevzal Gustáv Husák.

Po vylúčení z KSČ a zbavení všetkých politických funkcií v roku 1970 pracoval Dubček v Západoslovenských štátnych lesoch až do roku 1985.

Poznámky:
  • Alexander Dubček. http://www.sdss.sk/historia/dubcek.htm [9. 5. 2006] (stránka už neexistuje).
  • MICHALOVÁ, Tereza.: Dubček známy neznámy. Prospero, Bratislava 1998. S. 151 – 154.
  • K otázkam obrodzovacieho procesu v KSČ. Vybrané prejavy prvého tajomníka ÚV KSČ súdruha Alexandra Dubčeka. Vydavateľstvo politickej literatúry, Bratislava 1968.
  • HEČKOVÁ, Janka – MARCI, Ľudovít – NAGY, Zoltán – SLNEKOVÁ, Veronika: Dejepis – pomôcka pre maturantov a uchádzačov o štúdium na vysokých školách. Enigma, Nitra. 2002. S. 207.
  • Pražská jar a August 1968. Reformy. Odkaz [10. 5. 2006]
  • Pražská jar. Odkaz z Wikipédie (SK) [20. 6. 2006]
  • HEČKOVÁ, Janka – MARCI, Ľudovít – NAGY, Zoltán – SLNEKOVÁ, Veronika: Dejepis – pomôcka pre maturantov a uchádzačov o štúdium na vysokých školách. Enigma, Nitra. 2002. S. 208.
  • HEČKOVÁ, Janka – MARCI, Ľudovít – NAGY, Zoltán – SLNEKOVÁ, Veronika: Dejepis – pomôcka pre maturantov a uchádzačov o štúdium na vysokých školách. Enigma, Nitra. 2002. S. 209.
  • Literatúra:

    Pramene:
  • K otázkam obrodzovacieho procesu v KSČ. Vybrané prejavy prvého tajomníka ÚV KSČ súdruha Alexandra Dubčeka. Vydavateľstvo politickej literatúry, Bratislava 1968. 246 s.
  • Syntézy, monografie:
  • MAXA, Hubert: Alexander Dubček. Člověk v politice (1990 – 1992). Kalligram – Doplněk, Bratislava – Brno. 1998. 224 s.
  • MICHALOVÁ, Tereza.: Dubček známy neznámy. Prospero, Bratislava 1998. 160 s.
  • HEČKOVÁ, Janka – MARCI, Ľudovít – NAGY, Zoltán – SLNEKOVÁ, Veronika: Dejepis – pomôcka pre maturantov a uchádzačov o štúdium na vysokých školách. Enigma, Nitra. 2002. 256 s.
  • www stránky
  • Alexander Dubček. www.totalita.cz [9. 5. 2006]
  • Alexander Dubček. Wikipédia (SK) [9. 5. 2006]
  • Politici minulosti. Alexander Dubček. www.osobnosti.sk [9. 5. 2006]
  • Pražská jar a August 1968. www.august68.web2001.cz [10. 5. 2006]
  • Pražská jar. Wikipédia (SK) [20. 6. 2006]
  • Copyright © Ramgad 2007-2009. Design from oswd

    Valid HTML 4.01 Transitional Valid CSS!