História

Izabela I. Kastílska

Autor: Dagmar "Ramgad" Ďurechová

Izabela
  • narodila sa: 22. apríl 1451 (Madrigal de las Altas Torres)
  • zomrela: 26. november 1504 (Medina del Campo)
  • Otec: Ján II. Kastílsky – kastílsky kráľ
  • Matka: Izabela Portugalská (dcéra portugalského infanta Jána Portugalského, syna portugalského kráľa Jána I.)
  • Manžel:
  • Ferdinand II. Aragónsky (1469) – aragónsky kráľ
  • Deti:
  • Izabela (1470 – 1498) – manželka portugalského korunného princa Alfonza a neskôr manželka portugalského kráľa Manuela I.
  • Ján (1478 – 1497) – manžel Margaréty Rakúskej
  • Johana Šialená (1479 – 1555) – manželka Filipa I. Pekného, syna cisára Svätej ríše rímskej Maximiliána I. Habsburského
  • Mária (1482 – 1517) – druhá manželka portugalského kráľa Manuela I.
  • Katarína Aragónska (1478 – 1497) – prvá manželka anglického kráľa Henricha VIII.
  • Detstvo a nástup na trón

    Izabela sa narodila 22. apríla 1451 v Madrigal de las Altas Torres kastílskemu a leónskemu kráľovi Jánovi II. (1406 – 1454) a jeho druhej manželke Izabele Portugalskej. Jej predkovia z otcovej strany boli kastílski králi a z matkinej strany portugalskí králi. Z otcovej i matkinej strany bola zároveň aj potomkom anglického kráľa Eduarda III. (1327 – 1377). Izabela bola posledným panovníkom trastámarskej dynastie.

    Po smrti svojho otca Jána II. opustila jej matka spolu s Izabelou a jej mladším bratom Alfonzom kráľovský dvor, presťahovali sa do Arévala a vlády sa ujal Izabelin nevlastný brat Henrich IV. (1454 – 1474). O tomto bolo na verejnosti pretriasané, že je impotentný a že jeho dcéra Juana (Jana, Johana), ktorú má so svojou manželkou Juanou (Janou), je vlastne dcérou rytiera Beltrána de la Cueva, preto ju aj volali Jana Beltraneja, a nebola považovaná za legitímnu dedičku.

    V roku 1464 bola Izabela ako 13-ročná spolu so svojim 10-ročným bratom Alfonzom povolaná späť na kráľovský dvor, aby boli pod kontrolou kráľa. Stavovská opozícia rátala s Alfonzom ako nástupcom na trón a po jeho smrti v roku 1468 si za dedičku trónu vybrali vtedy 17-ročnú Izabelu. Henrich IV. toto rozhodnutie 19. septembra 1468 potvrdil zmluvou v Toros de Guisando.1

    Pre Izabelu bolo teraz dôležité nájsť vhodného manžela. Do úvahy prichádzali viacerí uchádzači, konkrétne portugalský kráľ Alfonz V., francúzsky vojvoda de Guiène a syn aragónskeho kráľa Ferdinand.2

    Izabela však nečakala na rozhodnutie kráľa a bez jeho vedomia sa 18. októbra 1469 vo Valladolide zosobášila s Ferdinandom Aragónskym. To ihneď vyvolalo nevôľu kráľa, ktorý za svojho nástupcu vymenoval svoju dcéru Janu (Beltraneju).

    Po smrti kráľa Henricha IV. v roku 1474 Izabela okamžite využila situáciu a 13. decembra sa sama prehlásila za kráľovnú Kastílie. Vyvolala tým občiansku vojnu s prívržencami Jany Beltranejy podporovanej portugalským kráľom Alfonzom V. a francúzskym kráľom Ľudovítom XI. Ukončila ju až bitka pri Tore v roku 1476, v ktorej Izabela s Ferdinandom uhájili svoje pozície na kastílskom tróne.

    Už predtým 15. januára 1475 uzavrela Izabela s Ferdinandom Edikt zo Segovie (Concordia zo Segovie), v ktorom bol Izabele priznaný titul kráľovnej Kastílie a Ferdinandovi vo vzťahu ku Kastílii iba titul manžela kráľovnej. S tým však Ferdinand nesúhlasil a vymohol si v Cerverskej dohode od manželky väčšie práva a vykonávanie rovnakých funkcií ako mala kráľovná.3

    Po bitke pri Tore museli Izabela s Ferdinandom čeliť už iba menším samostatným ozbrojeným konfliktom a občianska vojna bola zavŕšená mierom v Alcaçovas 4. septembra 1479, v ktorom Portugalsko uznalo vládu Izabely a Ferdinanda nad Kastíliou.4

    V tom istom roku zomrel Ferdinandov otec, aragónsky kráľ Ján II. (Juan) a Ferdinand nastúpil na trón ako kráľ Ferdinand II. Aragónsky. Takto manželia spojili Kastíliu a Aragónsko personálnym zväzkom, čím položili základy jednotného Španielska. V roku 1481 priznal Ferdinand Izabele podobné práva v Aragónsku ako ona jemu v Kastílii.5

    Spojenie Kastílie a Aragónska manželským párom však neznamenalo jednotnú vládu. Obe krajiny si ponechali vlastné hospodárstvo, jazyk, tradície a spoločenské inštitúcie a spoločné mali iba monarchiu (personálnu a dynastickú úniu) a inkvizíciu.6

    Izabela a Ferdinand potlačili moc kortéz, ktoré nahradili Radami ako poradnými orgánmi (napríklad Kráľovská rada pre Kastíliu, Rada pre Aragónsko, Inkvizičná rada...).7 V Kastílii bolo zreorganizované Sväté bratstvo (Santa Hermandad), milícia, ktorá mala dbať o poriadok v každej obci, a postupne sa rozšírila aj do Aragónska. Jej členovia boli vyberaní z nižšej šľachty (hidalgos). Takisto z nižšej šľachty boli vyberaní corregidores, mestskí úradníci, ktorí predsedali mestskej rade a uvádzali do platnosti kráľovské nariadenia.8

    Izabela dala za úlohu právnikovi a učencovi Alfonzovi Díaz de Montalvo spísať zbierku zákonov, ktorá vyšla v roku 1484 pod názvom Kráľovské nariadenia Kastílie (Ordenanzas reales de Castilla).

    Súdnictvo v Kastílii pozostávalo z hlavného súdneho dvoru vo Valladolide a z dvoch novovzniknutých pobočných súdnych dvorov v Granade a v Galicii.9

    Zavedenie poriadku v krajine malo pozitívny dopad na ekonomiku. Zvýšili sa príjmy do kráľovskej pokladnice bez toho, aby došlo k zmenám v daňovom systéme. Začali sa vyberať poplatky na boj proti neveriacim (Bula de la Santa Cruzada). Celkovo zvýšila Izabela štátny príjem až sedemnásobne.10

    Počiatky inkvizície

    Rozsiahle zmeny zaviedla Izabela aj vo vzťahu štátu a cirkvi. Pápeža Sixta IV. požiadala o obnovenie inkvizičných súdov, ktoré dovtedy existovali iba na území kráľovstva aragónskeho. Sixtus IV. vydal 1. novembra 1478 bulu Exigit sinceras devotionis affectus, podľa ktorej mohli Ferdinand a Izabela vymenovať dvoch až troch duchovných, najlepšie biskupov. Títo by mali kontrolovať pokrstených Židov a Maurov (Marranos11 a Moriscos12), nazývaných aj conversos. Neskôr však už inkvizícia preverovala všetkých kresťanov a medzi obyvateľstvom vyvolávala strach, pretože jej slúžili verejní i tajní informátori a na vynútenie priznaní používala presne stanovené formy mučenia. Kacíri boli odsúdení na trest smrti upálením. Tento obrad sa nazýval autodafé (autos ad fé, latinsky actus fidei) a bol verejný. Majetok kacíra bol skonfiškovaný, časť z neho išla udavačovi, časť inkvizícii a časť plynula do kráľovskej pokladnice a tým zvyšovala štátne príjmy.

    Inkvizičný tribunál (Supremo Tribunal de la Santa Inquisición), skrátene Suprema, bol založený v Seville medzi rokmi 1478 – 1480, rozšíril sa do celej Kastílie a napriek odporu aj do Aragónska. Obnovená inkvizícia v sebe spájala cirkevnú inštitúciu a svetskú moc, a bola spoločná pre všetky kráľovstvá španielskej monarchie. Na čele inkvizície stál generálny inkvizítor a Rada najvyššej a všeobecnej inkvizície.13

    V roku 1483 bol za prvého generálneho inkvizítora vymenovaný dominikán Tomás de Torquemada, ktorý pôsobil do roku 1498. Bol to fanatik, za roky jeho pôsobenia bolo upálených niekoľko tisíc ľudí a všetci Židia, ktorí odmietli prestúpiť na kresťanskú vieru, museli rozhodnutím z 31. marca 1492 do štyroch mesiacov Španielsko opustiť. Odišlo asi 150 tisíc Židov predovšetkým z Kastílie, čo výrazne negatívne ovplyvnilo aj ekonomiku.14

    Jeho nástupcom bol Diego de Deza Tavera (1499 – 1506), ktorý nebol o nič menej fanatický ako jeho predchodca.

    Ďalším generálnym inkvizítorom v tomto období bol kardinál Francisco Gonzales Jiménez (Ximénes) de Cisneros v rokoch 1507 – 1517, čoho sa už kráľovná Izabela nedožila.

    Kardinál Cisneros bol Izabeliným spovedníkom a radcom od roku 1492. V roku 1495 mu vymohla miesto toledského arcibiskupa, na ktoré jej manžel Ferdinand presadzoval svojho nelegitímneho syna Alfonza Aragónskeho, biskupa zo Zaragozy. Dal vystavať druhú španielsku univerzitu v Alcale, ktorú finančne podporoval. Cisneros šikovne využíval cirkevné otázky v prospech štátu. V roku 1499 navrhol zmeniť Boabdilovu kapitulačnú listinu z roku 1492 a zvýhodniť tých Maurov, ktorí prestúpia na kresťanskú vieru. Na námestí v Granade dal spáliť mnoho arabských kníh. Nasledovalo vysťahovanie Maurov, ktorí sa nechceli dať dobrovoľne pokrstiť. Prakticky to však znamenalo násilnú kristianizáciu, pretože podmienkou na vysťahovanie bol určitý obnos peňazí (desať zlatých), ktoré nie každý mohol za seba zložiť.15

    Vzťahy s cirkvou si kráľovský pár upravil aj v iných oblastiach. Od pápežskej kúrie si v roku 1482 vymohli právo dosadzovať cirkevné úrady iba domácim kandidátom a iba s kráľovským súhlasom. Rovnako potrebovali kráľovský súhlas na vydanie v Španielsku aj pápežské buly.

    Zavŕšenie reconquisty na Pyrenejskom polostrove

    V dejinách Španielska ako jednotného celku by sa dal rok 1492 pokladať za jeho zrodenie. V tomto roku padla Granada, čím sa ukončila skoro osemsto rokov trvajúca reconquista, z krajiny boli vyhnaní Židia a Krištof Kolumbus pristál v Západnej Indii. Z týchto troch udalostí bol najdôležitejšou práve pád Granady.

    Izabela a Ferdinand zahájili vojnu s moslimským emirátom v Granade v roku 1481. Boje a diplomatické rokovania trvali jedenásť rokov. Najprv padla západná časť Granadského kráľovstva (1481 – 1486), neskôr aj východná (1486 – 1489). Maurovia sa stiahli do Granady a do hôr v oblasti Alpujarras.

    Na jeseň v roku 1491 začali rokovania s posledným granadským kráľom Boabdilom (Abu Abdulláh). V novembri podpísal Boabdil kapitulačnú listinu. Izabela s Ferdinandom 2. januára 1492 slávnostne vstúpili do Alhambry (pevnosť v Granade) a tým sa granadské kráľovstvo pripojilo ku Korune kastílskej.16

    Izabela začala ihneď so šírením kresťanstva na dobytom území. Zriadila granadské arcibiskupstvo, prvým granadským arcibiskupom sa stal jej spovedník Fernando de Talavera a založila prvé kostoly a kláštory. V Granade si Izabela zriadila aj vlastnú hrobku v Capella real.

    Boabdilova kapitulačná listina zabezpečovala Maurom, že nebudú násilne prevedení na kresťanstvo, ich majetky nebudú zabavené a celkovo boli všetky podmienky kapitulácie veľmi tolerantné. V roku 1499 ich však kardinál Cisneros zmenil a zavŕšil podmanenie maurského obyvateľstva na Pyrenejskom polostrove.

    Ukončením reconquisty si Izabela s Ferdinandom vyslúžili od pápeža Alexandra VI. v roku 1496 titul Katolícke veličenstvá (los Reyes Católicos).

    Krištof Kolumbus

    Vo svojom tábore v Santa Fé zriadeného asi desať kilometrov od Granady podpísala Izabela 3. apríla 1492 zmluvu s Krištofom Kolumbom. Na základe tejto zmluvy Kolumbus 3. augusta vyplával s cieľom objaviť novú námornú cestu do Indie. Úspešne sa vrátil naspäť do Španielska, kde ho v Barcelone prijal kráľovský pár. Zmluvou z Tordesillasu 7. júla 1494 sa stanovilo rozdelenie sveta na španielsku a portugalskú časť. Kolumbus však zomrel v presvedčení, že doplával k východnému pobrežiu Indie.17

    Sobášna politika

    Izabela a Ferdinand mali spolu päť detí, jedného syna a štyri dcéry. Najstaršiu dcéru Izabelu (1470 – 1498) vydali v roku 1490 za Alfonza, dediča Portugalského trónu. Jej manžel však skoro nato zomrel a Izabela sa vrátila naspäť do Španielska. Druhýkrát sa Izabela vydala v roku 1497 za portugalského kráľa Manuela I., strýka svojho predchádzajúceho manžela. V roku 1498 zomrela pri pôrode syna Miguela, predpokladaného dediča španielskeho trónu. Ako dvojročný však tiež zomrel.

    Svojho jediného syna Juana (Jána) (1478 – 1497) oženili v roku 1497 s Margarétou Rakúskou. Devätnásťročný Juan však po pár mesiacoch manželstva zomrel, pravdepodobne na tuberkulózu, tehotná Margaréta porodila mŕtvu dcéru a vrátila sa naspäť k rodine.18

    Dcéra Juana (Johana) (1479 – 1555) si v roku 1496 vzala za manžela Filipa I. Pekného, syna cisára Svätej ríše rímskej Maximiliána I. Habsburského a brata Margaréty Rakúskej. Z tohto manželstva sa narodilo šesť detí.

    Dcéru Máriu (1482 – 1517) vydali v roku 1501 za portugalského kráľa Manuela I., za ktorého už bola vydatá aj jej najstaršia sestra Izabela. Z ich detí sa osem dožilo dospelosti, medzi nimi aj budúci portugalský kráľ Juan III.

    Najmladšia dcéra Katarína si vzala za manžela v roku 1501 anglického princa Artura Tudora, ktorý ale onedlho zomrel. Katarína sa potom zasnúbila s Arturovým bratom Henrichom a po jeho korunovácii za anglického kráľa Henricha VIII. v roku 1509 sa stala jeho prvou manželkou. Zo šiestich detí, ktoré Katarína Henrichovi porodila, prežila iba jediná dcéra Mária, budúca anglická kráľovná Mária I. Krvavá, čo bol dôvod, prečo sa s ňou Henrich rozviedol.

    Ku koncu vlády Izabely Kastílskej prichádzala do úvahy ako možný dedič iba jej dcéra Johana, prezývaná Šialená, a jej deti, ktoré mala s Filipom. Takže keď 26. novembra 1504 Izabela v Medine del Campo zomrela, vo svojom závete odkázala kastílske a leónske kráľovstvo Johane. Johanin najstarší syn Karol19 sa mal stať kastílskym kráľom po dovŕšení dvadsiatich rokov. Za regenta v prípade Johaninej neschopnosti vládnuť bol vymenovaný Izabelin manžel Ferdinand.

    Izabela je pochovaná vedľa svojho manžela Ferdinanda (zomrel v roku 1516), dcéry Johany a jej manžela Filipa Pekného v Capella real v Granade.

    Poznámky:
  • GWINN, Robert P.: The New Encyclopædia Britannica. Volume 6. Chicago : The University of Chicago, 1997, s. 397.
  • tamže, s. 397.
  • ALLMAND, Christopher: The new Cambridge medieval history. Volume VII. C. 1415 – c. 1500. Cambridge : Cambridge University Press, 1998, s. 601.
  • Treaty of Alcaçovas. Wikipédia (EN) [11. 12. 2006]
  • ALLMAND, c. d., s. 601.
  • ARTERA, Antonio Ubieto – REGLÁ CAMPISTOL, Juan – JOVER ZANORA, José María – SECO SERRANO, Carlos: Dějiny Španělska. Preložil: Simona Binková, Jiří Kasl, Eva Mánková, Blanka Stárková, Vít Urban. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 1995, s. 206.
  • ARTERA, c. d., s. 208.
  • VINCENT, Mary – STRADLING, R. A.: Svět Španělska a Portugalska. Preložil: Dušan Zbavitel, Gita Zbavitelová. Praha : Knižní klub Balios, 1997, s. 69.
  • ARTERA, c. d. 208.
  • Tento údaj uvádza DRŠKA, Václav a kol.: Encyklopedie osobností Evropy od starověku do současnosti. Praha : Nakladatelský dům OP, 1993, s. 306. Konkrétnejší je údaj, že Izabela zvýšila štátny príjem z 3,5 milióna dukátov na 26 miliónov dukátov, ktorý uvádza Ottův slovník naučný. Illustrovaná encyklopedie obecných vědomostí. Dvanácty díl. Praha : J. Otto, 1897, s. 761 – 762.
  • Hanlivý názov pre pokrstených Židov, v preklade znamená „prasatá“.
  • Údajne tento názov použila pre pokrstených Maurov ako prvá Izabela.
  • ARTERA, c. d. 212.
  • KUDRNA, Jaroslav: Materiály k dějinám středověkého Španělska. Brno : Univerzita J. E. Purkyně, 1979, s. 89.
  • HROCH, Miroslav – SKÝBOVÁ, Anna: Králové, kacíři, inkvizítoři. Praha : Československý spisovatel, 1987, s. 89 – 97.
  • ARTERA, c. d. 221.
  • ARTERA, c. d. 228.
  • HROCH, c. d., s. 71.
  • Budúci cisár Karol V.
  • Literatúra:

  • ALLMAND, Christopher: The new Cambridge medieval history. Volume VII. C. 1415 – c. 1500. Cambridge : Cambridge University Press, 1998, 1048 s.
  • ARTERA, Antonio Ubieto – REGLÁ CAMPISTOL, Juan – JOVER ZANORA, José María – SECO SERRANO, Carlos: Dějiny Španělska. Preložil: Simona Binková, Jiří Kasl, Eva Mánková, Blanka Stárková, Vít Urban. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 1995, 912 s.
  • BESSIERE, Bernard: Madrid. Preložil: Jan Binder. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2001, 362 s.
  • DRŠKA, Václav a kol.: Encyklopedie osobností Evropy od starověku do současnosti. Praha : Nakladatelský dům OP, 1993, 712 s.
  • GWINN, Robert P.: The New Encyclopædia Britannica. Volume 6. Chicago : The University of Chicago, 1997, 982 s.
  • HROCH, Miroslav – SKÝBOVÁ, Anna: Králové, kacíři, inkvizítoři. Praha : Československý spisovatel, 1987, 328 s.
  • KUDRNA, Jaroslav: Materiály k dějinám středověkého Španělska. Brno : Univerzita J. E. Purkyně, 1979, 116 s.
  • Ottův slovník naučný. Illustrovaná encyklopedie obecných vědomostí. Dvanácty díl. Praha : J. Otto, 1897, 1074 s.
  • TRÉMOLIÈRES, François – RITCHIEOVÁ, Catherine: Tvůrci světových dějin. Od renesance po osvícenství, od r. 1492 do r. 1789. Preložil: Vladimír Čadský, Miluše Krejčová. Bratislava : Mladé letá, 2003, 328 s.
  • VINCENT, Mary – STRADLING, R. A.: Svět Španělska a Portugalska. Preložil: Dušan Zbavitel, Gita Zbavitelová. Praha : Knižní klub Balios, 1997, 240 s.
  • www stránky
  • Isabella of Castile. Wikipédia (EN) [11. 12. 2006]
  • Ferdinand II. of Aragon. Wikipédia (EN) [11. 12. 2006]
  • War of the Castilian Succession. Wikipédia (EN) [11. 12. 2006]
  • Treaty of Alcaçovas. Wikipédia (EN) [11. 12. 2006]
  • Spanish Inquisition. Wikipédia (EN) [11. 12. 2006]

    Posledná aktualizácia: 17.2.2008

  • Copyright © Ramgad 2007-2009. Design from oswd

    Valid HTML 4.01 Transitional Valid CSS!