História

Velleius Paterculus

Autor: Dagmar "Ramgad" Ďurechová

Životopis

Zachované životopisné údaje o tomto rímskom historikovi máme od neho samotného. Gaius (alebo Marcus?) Velleius Paterculus sa narodil okolo roku 19 pred Kr. Pochádzal z bohatej kampánskej rodiny alebo z hispánskeho Aeclana (Conte, s. 347). Jeho otec bol vysokým dôstojníkom vo vojsku a strýko bol senátorom. Velleius začal svoju politickú kariéru vo vojsku ako vojenský tribún (Dejiny Ríma, s. 101). V roku 2 po Kr. sa zúčastnil výpravy Gaia Caesara (Augustovho vnuka) na východ, aj jeho rokovaní s partským kráľom (Phraatacom).

V rokoch 4 - 11 slúžil pod Tiberiom ako prefekt jazdy a legát v Germánii a Panónii.

V roku 6 (7) sa Velleius stal kvestorom.

V roku 14 po Kr. ho Tiberius menoval za praetora na nasledujúci rok (15 po Kr.) spolu s jeho bratom. Na dlhý čas zmizol Velleius z prameňov.

Posledný údaj o Velleiovi máme z roku 30, v ktorom poslal konzulovi Marcovi Viniciovi svoje Dejiny Ríma (Historia Romana).

Predpokladá sa, že zomrel v roku 31 v proskripciách vypísaných na priateľov Seiana, alebo zomrel vo vyhnanstve, kam ho mohol Tiberius poslať za kritické opísanie porážky v Teutoburskom lese, ktoré sa priamo dotýkalo Tiberiovho priateľa Quinctilia Vara.

Dejiny Ríma

Po Velleiovi sa zachovali iba jeho Dejiny Ríma objavené v roku 1515 v značne zúboženom rukopise v kláštore v Murbachu (Alsasko). Objavil ich nemecký humanista Beatus Rhenanus, ktorý ich v roku 1520 vydal v Bazileji. Spis sa nazval Caii Velleii Paterculi historiae romanae ad M. Vinicium Cos. libri duo.

Dejiny Ríma sa skladajú z dvoch kníh a predstavujú krátky súhrn rímskych dejín od odchodu Grékov zo zničenej Tróje až do roku 29 po Kr. (smrť Tiberiovej matky Livie). Mnohé dlhšie pasáže sa bohužiaľ nezachovali, hlavne z prvej knihy. V nej opisuje aj iné kultúry, ako grécku, orientálnu a kartágsku. Prvá kniha končí dobytím Kartága.

Staršie dejiny opisuje Velleius s nestrannosťou a akýmsi odstupom, kým súčasné dejiny, ktorým sa venuje na vtedajšie pomery oveľa viacej, ako bolo obvyklé, už neopisuje tak triezvo. Predovšetkým vládu Tiberia už líči veľmi pozitívne a nešetrí chválospevmi na osobu Tiberia, ktorého vylíčil ako najlepšieho vládcu. Velleiove Dejiny Ríma sú v tomto v protiklade s Tacitovým dielom, ktorý hodnotí vládu Tiberia viac než negatívne.

Velleius žil na prelome rímskej republiky a cisárstva, čo si však v tej dobe neuvedomoval a prvých cisárov, Augusta a Tiberia, pokladal za ďalšie významné osobnosti pretvárajúce Rím a v súdobých udalostiach videl akýsi návrat k starej republike.

Popri Tiberiovi chváli Velleius aj Tiberiovho blízkeho spolupracovníka Seiana, ktorý sa neskôr pokúsil zmocniť vlády pre seba. Tento plán Tiberius odhalil, Seianus bol verejne popravený (Schody smútku, Gemonské schody) a na jeho rodinu a priateľov vyhlásené proskripcie, v ktorých pravdepodobne zahynul aj Velleius.

Literatúra:
  • CONTE, Gian Biagio: Dějiny římské literatury. Praha, Koniasch Latin Press, 2003. 790 s.
  • DOBIÁŠ, Josef: Dějepisectví starověké. Praha, Historický klub, 1948. 320 s.
  • RIEGER, František Ladislav: Slovník naučný díl 6. Praha, I. L. Kober, 1867. 1171 s.
  • Dejiny Ríma. Preložila Bunčáková, Viera a Bartosiewiczová, Jana. In: VELLEIUS, Dejiny Ríma. SALLUSTIUS, Vojna s Jugurtom. Catilinovo sprisahanie. Bratislava, Tatran, 1987. 282 s.
  • 1911 Encyclopedia Britannica
  • Livius articles on ancient history: Roman Empire – People
  • Copyright © Ramgad 2007-2009. Design from oswd

    Valid HTML 4.01 Transitional Valid CSS!