História

Výstavba Starého mosta v Bratislave v rokoch 1945–1946

Autor: Dagmar "Ramgad" Ďurechová

Starý most je najstarším pevným mostom cez Dunaj v Bratislave. Ako Most Františka Jozefa nahradil v roku 1891 dovtedy používané pontónové alebo „lietajúce“ mosty. Po ústupe nemeckých vojsk v roku 1945, ktoré most už s názvom Štefánikov most vyhodili do vzduchu, vybudovala Červená armáda na starých pilieroch nový most. Tento most dostal o niečo neskôr názov Most Červenej armády a až do roku 1972 slúžil ako jediný pevný most cez Dunaj v Bratislave. Vtedy bol dostavaný oceľový Most slovenského národného povstania (dnes Nový most). V súčasnosti vedie v Bratislave cez Dunaj päť mostov.

Východiskom nasledujúceho textu sú dobové periodiká – denníky Pravda, Čas a Národná obroda z obdobia rokov 1945-1946, a rôzna doplnková literatúra vrátane technicky zameraných odborných článkov v časopise Inženýrské stavby.

Pozn.: Pôvodný text seminárnej práce obsahuje vyše 60 citácií k použitej literatúre. Nepokladám za potrebné ich sem všetky doplniť, jednak je to zdĺhavá práca a jednak by to neželane predĺžilo text. Zoznam použitej literatúry je na konci textu.

Most Františka Jozefa

Výstavba mosta a jeho technické parametre

Prvým železným mostom, ktorý spájal Petržalku s Bratislavou, bol most cisára Františka Jozefa. Na jeho výstavbe sa zhodlo mestské zastupiteľstvo 9. apríla 1897. Výstavbu schválila uhorská vláda a Bratislava naň prispela tým, že sa vzdala vyberania mýtneho a mostného (ročne 16 000 zlatých). Projekt vypracoval inžinier François de Salez Cathry, stavbu mosta viedol mestský hlavný inžinier Anton Sendlein. Staval sa od 12. augusta 1889 do 22. decembra 1890. Slávnostne odovzdaný bol 30. decembra 1890 za prítomnosti cisára Františka Jozefa I. Jeho výstavba stála 1 milión 780 tisíc zlatých.

Most bol dlhý 458,4 metrov, mal 7 polí, z ktorých stredné pole bolo najväčšie, dlhé 92 metrov. K nemu sa symetricky pripájali z každej strany dve polia po 76 m a jedno pole dlhé 32 m. Mal dva brehové piliere, tri piliere v inundačnom území a tri návodné piliere v riečisku. Piliere mali kesónové základy, ktoré siahali do hĺbky 14 m pod normálnou hladinou vody, boli murované z lomového kameňa a obložené žulovými kvádrami. Horná nosná konštrukcia vo všetkých poliach bola železná, stredná časť mosta bola zavesená na mohutný železný oblúk. Šírka mosta bola 6,5 m pre vozovú premávku a 3 m pre chodcov. Na bratislavskej a petržalskej strane boli postavené murované colnice na vyberanie mýta, na petržalskej strane aj skrinka prvej pomoci.

V roku 1890 začali stavať popri moste na tých istých pilieroch a predmostí železničný most Zadunajskej miestnej železnice, doprava na ňom bola otvorená 9. novembra 1891. Most Františka Jozefa bol teda určený zároveň pre pešiu, cestnú aj železničnú dopravu. V roku 1914 zriadili na cestnej časti mosta trať elektrickej lokálnej železnice Bratislava-Viedeň, pretože Kráľovské uhorské železnice ju nepovolili viesť po železničnom moste.

Štefánikov most

Štefánikov most za prvej Československej republiky

Od vzniku Československej republiky bol most premenovaný na Štefánikov most (Most generála M. R. Štefánika).

Most zohral významnú úlohu pri obsadení bratislavského predmostia v roku 1919. Po vyhlásení Československej republiky v roku 1918 totiž Petržalku obsadili zvyšky maďarského vojska, most v polovici zabarikádovali a na petržalskej strane podmínovali. V noci zo 14. na 15. augusta 1919 sa bosí československí legionári prešplhali po spodnom mostnom páse až na maďarskú stranu, odstrihli vedenie k náložiam a od chrbta prekvapili maďarskú hliadku v strede mosta. Celá operácia prebehla hladko, ešte v noci odzbrojili a zajali prekvapených maďarských vojakov na petržalskej strane.

Štefánikov most počas 2. svetovej vojny

Počas obsadenia Petržalky nemeckými vojskami prechádzala cez stred Štefánikovho mosta štátna hranica Slovenska s Nemeckou ríšou. Pri ústupe pred Červenou armádou vyhodili Nemci v noci z 2. na 3. apríla 1945 do vzduchu všetky tri návodné piliere pomocou náloží, ktoré tam namontovali už 31. marca. Do Dunaja spadla konštrukcia štyroch polí v dĺžke 320 metrov a zatarasila koryto. Tým bolo spojenie Bratislavy s Petržalkou prerušené.

Obnova mosta Červenou armádou

Ešte v apríli 1945 postavila Červená armáda pontónový most pre verejnú premávku približne na mieste bývalého loďkového mosta l. Zároveň sa začalo s uvoľňovaním riečišťa pre lodnú dopravu.

Následkom vojny sa dezorganizovalo stavebné podnikanie aj stavebné inventáre. Preto maršal I. S. Konev menom Červenej armády navrhol vláde ČSR postaviť mosty cez Dunaj v Bratislave a v Komárne v čo najkratšom čase spolu za 80 miliónov korún, ktoré mala hradiť ČSR. Červená armáda mala totiž prioritný záujem na opätovnom vystavaní mostov cez Dunaj, keďže postupovala po oboch brehoch rieky a musela si zabezpečiť vzájomné spojenie.

Zástupcovia slovenských úradov a ČA sa 20. júla 1945 dohodli, že nový most sa postaví na mieste starého a to v pôvodných rozmeroch. Termín ukončenia stavby stanovila ČA na 15. januára 1946.

Rozhodlo sa, že piliere spoločné pre cestný a železničný most budú obnovené naraz, ale nosná konštrukcia sa v prvej fáze vystavia iba pre cestnú premávku.

Hlavným vedúcim stavby bol podplukovník Radčenko a jeho inžinierska vojenská jednotka ČA č. 03003. Na stavbe pracovalo 450 nemeckých zajatcov a 600 príslušníkov ČA, ktorí vykonávali väčšinu stavebných prác. ČA si popri svojich vlastných príslušníkoch pribrala na pomoc firmu Ing. Lozovský a Štefanec, ktorá poskytla cca 120 svojich osôb a prizvala ešte aj 100 domácich robotníkov. Okrem toho zabezpečila 49 vagónov stavebného materiálu zo svojho inventára a postavila 318 metrov dlhú lanovku s dvoma nábrežnými vežami vysokými 30 metrov pre dopravu materiálu po celom stavenisku.

Nosnú železnú konštrukciu dodali Spojené čs. mostárne Vítkovice, Banská a hutní Královopolská v Brne a Ippen v Hradci Králové. Žulové kvádre na obklad pilierov dodala Predajňa priemyslu kameňa v Prahe prostredníctvom firmy Centrolomy v Bratislave a asfaltovú vozovku zriadila národná správa firmy K. C. Menzel v Bratislave.

Dodávka železnej konštrukcie pre mosty v Bratislave a Komárne bola zadaná 7. augusta 1945 a podľa časového grafikonu sa ich montáž mala začať 1. novembra a ukončiť 1. januára nasledujúceho roku. Pre tento účel poskytla ČA svojich ľudí aj potraviny (do závodov Vítkovice a Banská hutní poskytla po 150 odborníkov).

Hlavné vedenie montáže zverila ČA Královopolskej železiarni v Brne, ostatné železiarne poskytli svojich montérov a zapojená bola aj československá a Červená armáda.

Technický postup prác

Stavbu zahájila ČA 6. augusta a montáž mosta sa začala 20. októbra 1945. Podľa iných údajov stavba začala 10. septembra 1945 alebo aj 4. októbra 1945. Prípravné práce na stavbu mosta trvali dva mesiace, počas ktorých sa pripravovalo stavenisko a zháňal a dovážal materiál. Drevo dovážala ČA z lesov Malých Karpát. Ako prvé bolo potrebné vytiahnuť z vody spadnutú železnú konštrukciu, aby sa mohol posúdiť stav základov pilierov. To bolo kvôli nedostatku stavebnej techniky ťažké, oceľové laná parných oračiek sa pritom trhali. Nakoniec sa vystavali mohutné lešenia, z ktorých sa konštrukcia zdvíhala z vody a rozrezávala na menšie kusy prepravované na breh. Po obhliadke pilierov ČA usúdila, že dokončenie stavby mosta závisí už iba od tempa prác na obnovení pilierov.

Po preskúmaní pilierov sa zistilo, že murivo základu pri pravom pilieri bolo takmer neporušené. Stredný pilier, ktorý vyzeral najviac poškodený, bol pomerne neporušený, iba niektoré kamene sokla mali na pár miestach výlomy a malta povypadávala zo škár. Najviac poškodený však bol základ ľavého piliera, z ktorého výbuch odstránil povrch základu na dolnej tretine piliera.

Všetky tri piliere bolo potrebné zaistiť. Vo vzdialenosti 1 metra od obvodu základu sa mali zabaraniť 12 metrov dlhé železné štetovnice Larssen, vybagrovať priestor medzi štetovnicami a základom a zabetónovať do výšky horného povrchu štetovníc. Betón by uzavrel prípadné poškodenia pilierov. Nad rovinou štetovníc sa mali vymurovať piliere v ich pôvodných rozmeroch.

Kvôli technickým ťažkostiam a meškaniu prác však pravý pilier vymurovali bez zabaranenia, ktoré mali vykonať neskôr. Spodnú časť stredného piliera zosilnili osobitnou železnou konštrukciou a zabaranenie tiež odsunuli. Jedine ľavý pilier zabaranili podľa plánu, ale tiež iba jeho hornú časť. Predpokladalo sa totiž, že „iba dve tretiny hornej časti základu preberajú na seba ťarchu cestného mosta“ a tak túto časť základu zosilnili železnou konštrukciou. Na ňu sa postavil železný rám, ktorý bude niesť ložiská mosta. Takto mohli postaviť železnú konštrukciu mosta a piliere sa mali dokončiť až po spustení premávky.

Horná nosná konštrukcia bola zo železa sústavy Roth-Wagner. Po odsunutí zvyškov starej železnej konštrukcie sa začala montovať protiváha a na ňu postupne nosná konštrukcia prvého ľavého plavebného otvoru na dĺžku 51 m. Železnú konštrukciu mala počas troch dní provizórne podopierať zakotvená loď s dreveným lešením, kým montáž nedosiahla ľavý návodný pilier. Ostatné polia sa montovali rovnako, ale s pevnou drevenou podporou namiesto lodnej. Zároveň postupovala montáž rovnako aj od pravého brehu.

Drevený podklad mosta z nerovnako vysokých fošní bol prekrytý asfaltovou vozovkou.

ČA dostávala predpovede počasia, podľa ktorých malo v dňoch od 6. až do 16. decembra mrznúť, do 20. decembra by mal nastať odmäk a koncom decembra mali byť znovu mrazy. Preto sa práce na stavbách ponáhľali, lebo ak by dovtedy nebola nosná železná konštrukcia pevne na ložiskách, ľady by mohli odniesť drevené bárky aj s konštrukciou.

Nakoniec 28. decembra most spojili.

V dňoch 23. – 27. januára 1946 sa na moste vykonala zaťažkávacia skúška 50 ton ťažkým tankom „za prítomnosti vysokých dôstojníkov ČA generála Sljunina, podplukovníka Račenku a Klučarova, zástupcu Povereníctva dopravy a verejných prác, prednostu mostného oddelenia Ing. Šestáka a zástupcov Ministerstva dopravy Ing. Procházku a Ministersstva národnej obrany plukovníka Klicperu“. Ešte pred vykonaním zaťažkávacej skúšky bol možný po moste prechod pre chodcov.

Kvôli veľkému ľadochodu sa musel 24. januára 1946 rozobrať pontónový most.

Na stavbu bolo dodaných 2 000 ton železa a 115 000 železných skrutiek. Vďaka použitiu skrutiek rátali s možnosťou, že most bude možné aj po rokoch rozobrať a presunúť na iné miesto. Noviny Pravda prirovnali stavbu k „detskej stavebnici v mamutích rozmeroch“.

Osvetlenie mosta zabezpečila mestská elektráreň, ktorá uzavrela so stavebnou správou dohodu o osvetlení.

Vedľa cestného mosta sa postavil most železničný na spoločných pilieroch. Dodali ho Vítkovické železiarne Klementa Gottwalda a bol dokončený v roku 1950. „Je to priehradová spojitá konštrukcia v systéme vtedy obľúbenej rombickej sústavy v rozpätí 2x75,30 + 92,0 + 2x75,30 + 32 metrov. Zvláštnosťou mostu je, že s hlavnými priehradovými nosníkmi spolupôsobia čiastočne aj pozdĺžniky mostovky “.

Pracovné podmienky na stavbe

ČA postupovala v stavebných prácach podľa presne stanoveného časového grafikonu s prihliadnutím iba na termín dokončenia stavby, ktorému sa všetko podriadilo. Robotníci mali pracovať na „150 percent normálnej výkonnosti“, prácam sa mali podriadiť aj zásobovacie úrady a továrne, ktoré dodávali potrebný materiál. Československých robotníkov závislých od slovenských prídelov zásobila ČA svojimi vojenskými prídelmi a teplými odevmi.

Pracovná doba začínala o piatej hodine ráno a trvala 12-15 hodín. Robotníci pracovali v nebezpečných podmienkach, na železných konštrukciách im hrozilo spadnutie do studeného Dunaja. Prídel na jedného robotníka do závodnej kuchyne bol 4,5 kg chleba, 1 kg múky, ½ kg cukru a 10 kg zemiakov na mesiac.

Ženisti ČA pri stavbe mosta odpracovali dokopy 180 tisíc pracovných dní, československí príslušníci s armádou 19 800 dní.

Najviac vyzdvihovaným pri stavbe mosta bolo jeho skoré dokončenie, stavba trvala približne päť mesiacov, oproti pôvodnému mostu Františka Jozefa, ktorého stavba trvala podľa nich päť rokov. V rozhovore so zástupcom stavebnej firmy Ing. Lozovský a Štefanec poskytol denník Čas päť predpokladov pre takúto rýchlu stavbu: 1.) obrovský pracovný elán a prekročenie stanovených výkonov o 50-100%, 2.) podstúpenie rizika, ktoré sprevádzalo opravovanie základov piliera a súčasne prebiehajúce znovuvybudovanie pilierov nad hladinou vody a montovanie železnej konštrukcie, 3.) dodanie materiálu Červenou armádou (plavidlá) a firmou Ing. Lozovský a Štefanec, vybudovanie lanovky, 4.) zriadenie troch prevádzkových a stavebný materiál dodávajúcich tepien: pontónový pracovný most o dĺžke 300 metrov, kábelový žeriav (lanovka) o nosnosti 3 500 kg a dĺžky 318 m, riečne plavidlá všetkého druhu (bárky, pontóny, vlečné lode, parníky), 5.) vzorná, obetavá a bezkonfliktná spolupráca ČA a československých firiem.

Predpokladaný termín ukončenia stavby

20. júla 1945 stanovila ČA termín ukončenia stavby na 15. januára 1946.

Termín ukončenia stavby mohli skomplikovať nepredvídané udalosti, napríklad 9. októbra 1945 „hladina Dunaja stúpla o 6 metrov nad normál a odplavila aj pontón so zariadením“.

V polovici novembra boli predpokladaným termínom ukončenia prác na moste Vianoce.

Začiatkom decembra bolo dohotovenie predpokladané na začiatok januára. V polovici decembra sa predpokladalo, že ak by sa nosná konštrukcia osadila na ložiská ešte do 20. decembra, už 1. januára by mohla byť spustená premávka na moste.

V polovici januára bol termín dohotovenia stanovený na 21. január.

Slávnostné otvorenie Štefánikovho mosta

Slávnostné uvedenie Štefánikovho mosta do premávky 3. februára 1946 bolo v Bratislave veľkou udalosťou. Ústredný orgán Komunistickej strany Slovenska, noviny Pravda, uviedol, že „tento most, ako aj tie, ktoré sme už otvárali a budeme ešte otvárať, stáva sa symbolom bratskej spolupráce s najväčším slovanským štátom – Sovietskym sväzom, spolupráce, ktorá je stvrdená nielen naším spojeneckým a priateľským dohovorom, ale aj krvou nespočetných synov národov Sovietskeho sväzu, preliatou v boji za našu slobodu.

Noviny Čas (ústredný orgán Demokratickej strany), Národná obroda (orgán Slovenskej národnej rady) a Pravda priniesli rozsiahle články rekapitulujúce priebeh výstavby ako aj pozvánku verejnosti na slávnostné otvorenie mosta, ktoré sa malo konať 3. februára 1946 o 12. hodine.

V nedeľu 3. februára privítali maršala Koneva pred palácom Slovenskej národnej rady. Potom vykonal prehliadku nastúpených jednotiek ČA a československej armády a odišiel do paláca SNR na stretnutie s predsedom československej vlády Zdenkom Fierlingerom, podpredsedom Klementom Gottwaldom, ministrom národnej obrany armádnym generálom Ludvíkom Svobodom, veľvyslancom ZSSR V. A. Zorinom, Sborom povereníkov, zástupcami armády, NB a hlavného mesta Bratislavy.

Nakoniec o dvanástej hodine sa konalo na Šafárikovom námestí slávnostné odovzdanie mosta generála Milana Rastislava Štefánika. Veliteľ stavby Ing. pplk. Šubnikov podal hlásenie o dokončení stavby maršalovi Konevovi a predseda vlády Fierlinger prestrihol na bratislavskej strane mosta pásku v štátnych farbách a odhalil pamätné tabule so slovenským a ruským nápisom: „Most bol zrútený nemeckými fašistami v r. 1945, obnovený bol na rozkaz maršala Sovietskeho sväzu Koneva technickými jednotkami Červenej armády za spolupráce priemyselných podnikov Čs. republiky. Začiatok stavby september 1945, dokončenie január 1946.“

Z oboch strán mosta stáli vojaci ČA ako čestná stráž. Hostia vykonali prehliadku mosta, v jeho strede sa zastavili a Maršal Konev s ministerským predsedom Fierlingerom symbolicky utiahli posledné dva svorníky na mostnej konštrukcii. Maršal Konev prestrihol na petržalskej strane mosta za zvukov sovietskej hymny červenú pásku a odhalil pamätné tabule. Po prestrihnutí pásky stráž ČA vymenila stráž československej armády.“

Na tribúne na Šafárikovom námestí sa následne konali prejavy hostí, ktoré sa niesli v duchu československo-sovietskej spolupráce. Po skončení slávnosti odišli krátko pred 14. hodinou do Reduty, kde podpísali pamätný spis o odovzdaní mosta a maršalovi Konevovi odovzdali zástupcovia SNR pamätnú listinu o pomenovaní mosta v Komárne mostom maršala Koneva. Následne sa hostia zúčastnili slávnostného obeda vo veľkej sále Reduty.

Literatúra:

Pramene:
  • Aké škody utrpela Bratislava. In Čas. Bratislava : Družstvo Bystrica, 12.8.1945, roč. 2, č. 93, str. 3.
  • Ako sa budoval nový dunajský most v Bratislave. In Čas. Bratislava : Družstvo Bystrica, 3.2.1946, roč. 3, č. 29, str. 1-2.
  • Ako sa opravoval Štefánikov most. In Čas v obrazoch : príloha denníka Čas. Bratislava : Družstvo Bystrica, 27.1.1946, str. 1.
  • Ako sa staval bratislavský most. In Pravda. Bratislava : Pravda, 3.2.1946, str. 1-2.
  • Bratislavský most bude otvorený koncom januára. In Pravda. Bratislava : Pravda, 12.1.1946, č. 10, str. 2.
  • GREBENÍK, Ivan: Stavba mosta cez Dunaj v Bratislave. In Národná obroda. Bratislava : Obroda, 18.12.1945, roč. 1, č. 213, str. 2.
  • Most generála M. R. Štefánika oživený. In Čas : Pondelník. Bratislava : Družstvo Bystrica, 4.2.1946, roč. 3, č. 29/a, str. 1.
  • NOVÝ, J.: Štefánikov most dohotovený. In Čas v obrazoch : príloha denníka Čas. Bratislava : Družstvo Bystrica, 13.1.1946, str. 1.
  • Obrázková príloha. In Pravda. Bratislava : Pravda, 30.9.1945, č. 180, str. 2.
  • Obrázková príloha. In Pravda. Bratislava : Pravda, 13.1.1946, č. 11.
  • Obrázková príloha. In Pravda. Bratislava : Pravda, 3.2.1946, č. 29, str. 1-4.
  • Obrázková príloha. In Pravda. Bratislava : Pravda, 10.2.1946, č. 35, str. 1, 3.
  • RAIS, Štefan: Most do budúcnosti. In Pravda. Bratislava : Pravda, 3.2.1946, č. 29, str. 1.
  • Robotníci na Dunaji. In Národná obroda. Bratislava : Obroda, 13.11.1945, roč. 1, č. 184, str. 3.
  • Slávnostné otvorenie obnoveného mosta generála M. R. Štefánika v Bratislave. In Čas. Bratislava : Družstvo Bystrica, 5.2.1946, roč. 3, č. 30, str. 1.
  • Štefánikov most v Bratislave hotový. In Pravda. Bratislava : Pravda, 27.1.1946, č. 23, str. 1.
  • Tu sme pracovali! In Pravda. Bratislava : Pravda, 5.2.1946, č. 30, str. 1.
  • Vojaci ČA nám pomáhajú zaceliť rany po vojne. In Pravda. Bratislava : Pravda, 6.12.1945, č. 236, str. 3.
  • Z dejín bratislavských mostov. In Národná obroda. Bratislava : Obroda, 3.2.1946, roč. 2, č. 29, str. 9.
  • Živý dokument slovanskej vzájomnosti. In Národná obroda. Bratislava : Obroda, 3.2.1946, roč. 2, str. 9.
  • Syntézy, monografie:
  • GAŽO, Mikuláš a kol.: Bratislava pred sto rokmi a dnes. Bratislava : Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT, 2003, 200 s.
  • GUSTAFÍK, Jaroslav: Spomienky Staropetržalčana. Bratislava-Petržalka : MÚ MČ, 2000, 240 s.
  • HANÁK, Jozef: Obsadenie Bratislavy 1918 – 1920 : Kronika pamätných dní. Bratislava : Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT, 2004, 184 s.
  • VYČISLÍK, Alojz: Vojenské pamiatky Bratislavy. Bratislava : Obzor, 1974, 144 s.
  • Štúdie a odborné články:
  • ANDREJČÁK, Tomáš: História mostov má 115 rokov. In Pravda. Bratislava : Perex, 22.10.2004, Auto-moto str. 6.
  • BOROVIČKA, L: Výstavba mostov. In Inženýrské stavby. Bratislava : Alfa, 1975, roč. 23, č. 4.
  • KOŽUCH, Miroslav: Mosty cez Dunaj v Bratislave [online]. Dostupné na internete: [cit. 16.11.2007].
  • Lexikografické príručky [online]. Dostupné na internete: [cit. 16.11.2007].
  • Pohľady na Bratislavu : historické a súčasné [online]. Dostupné na internete: http://www.ba.foxy.sk/thumbnails.php?album=7 [cit. 20.12.2007].
  • ZEMAN, J.: Ocelové mosty v ČSR za uplynulých 15 let. In Inženýrské stavby. Bratislava : Alfa, 1960, roč. 8, č. 6.
  • Copyright © Ramgad 2007-2009. Design from oswd

    Valid HTML 4.01 Transitional Valid CSS!