Autor: Dagmar "Ramgad" Caganová
Rímske náboženstvo sa v priebehu vývoja Ríma (resp. Rímskej ríše) menilo a prispôsobovalo potrebám ľudí. Jeho základom bola viera v rôzne nadprirodzené bytosti, ktoré mali každá svoju funkciu, a ktorými sa vysvetľovali rôzne prírodne a sociálne javy.
Rimania uctievali nielen bohov (Dei / Dii), ktorí stáli na prvom mieste, ale aj rôznych duchov, ochrancov človeka alebo posvätné predmety či zvieratá.Verili, že ich priazeň si môžu nakloniť stavaním chrámov, modlitbami a bohoslužbami. Sprostredkovateľmi medzi ľuďmi a bohmi sa stali kňazi (pontifikovia – slovo pontifex doslova znamená „staviteľ mosta“ = pons + facere) a kňažky (napr. vestálky – kňažky bohyne Vesty). Najvyšší kňaz mal titul pontifex maximus, v súčasnosti tento titul používa rímsky biskup (pápež).
Rímski bohovia sú rôzneho pôvodu – latinského, sabinského, etruského (= tzv. domáci, pôvodní), neskôr aj z rôznych podmanených alebo susedných území (= tzv. novousadlí). Najstarší bohovia mali roľnícky a pastiersky charakter, podobne ako obyvateľstvo.
V ranom období Ríma boli najvýznamnejšími bohmi trojica Jupiter, Mars a Quirinus, ochrancovia Ríma.
Najvyšším bohom bol Jupiter (Iuppiter, gr. Zeus) s prívlastkom Optimus Maximus (Najlepší a Najväčší). Bol to boh neba, hromu a blesku. Vznikol spojením latinského boha Jupitera a etruského boha Tiniu.
Mars (gen. Martis, gr. Ares), pôvodne latinský boh jari, sa neskôr zmenil na boha vojny a praotca Rimanov. Bol synom Jupitera a Juno.
Quirinus, takisto boh vojny, vznikol zbožštením prvého kráľa Romula, ktorý bol Martovým synom. Rimania, ako potomkovia Romulovi, sami seba nazývali Quirites.
Medzi bohov, ktorých prebrali od Etruskov, Italikov alebo italských Grékov, patrili napríklad:
Pravdepodobne za vlády Tarquiniovcov sa zmenila najvyššia trojica ochranných bohov Ríma – stali sa nimi Jupiter, Juno a Minerva. Na Kapitole stál najväčší chrám v Ríme zasvätený práve tejto kapitolskej trojici.
Po rozšírení Rímskej ríše sa do Ríma dostali aj iné cudzokrajné božstvá, napr. z Frýgie Magna Mater (Kybela) a Trivia (Hekata) – trojhlavá bohyňa strašidiel, mesiaca a čarov, z Egypta Isis (Eset) – bohyňa čarovania a jej brat Osiris (Usir), keltská bohyňa koňov Epona atď.
Rimania ďalej uctievali Múzy (Musae) – ochrankyne deviatich umení (Euterpe – hudba, Terpsichore – tanec, Clio – história, Urania – astronómia, Calliope – epická poézia, Erato – ľúbostná poézia, Polymnia - náboženská poézia, Thalia – komédia a Melpomene – tragédia), Hóry – bohyne ročných období, Fúrie – bohyne pomsty a Grácie (Gratiae) – tri bohyne krásy a pôvabu. Z Grécka bol prevzatý aj boh lekárstva Aesculapius (gr. Asklepius).
Z mýtických hrdinov uctievali predovšetkým Hercula (gr. Herakles) a blížencov Kastora a Polluka (Castor et Pollux), ktorých námorníci uctievali ako dvojhviezdie.
Podobnej úcty ako božstvám sa dostalo aj prírodným javom, napr. bohyňou jarnej zory bola Aurora, bohyňou dúhy Iris; a personifikáciám niektorých cností a pojmov, napr. Concordia – občianska svornosť, Iustitia – spravodlivosť a právo, Fortuna – šťastná náhoda, šťastena, osud, Libertas – sloboda, Victoria – víťazstvo, Pax – mier. Neskôr bolo na božstvo povýšené aj mesto Rím (Roma).
Uctievali sa aj domáci bôžikovia ako sú penáti (Penates) – ochrancovia rodiny, domácnosti a štátu, lárovia (Lares) – ochrancovia domácností (ochranné rodinné božstvá), géniovia (Genii) – ochranní duchovia každého jednotlivca a takisto aj duchovia mŕtvych mánovia (Manes) – duše mŕtvych, ktoré chránili rodinu a lemurovia (Lemures) – mátohy, strašidlá, duchovia zomretých, ktorí škodili. Rimania mali pre týchto domácich bôžikov skrinky – larárium.
Dalo by sa povedať, že Rimania uctievali skoro všetky javy, zákonitosti a náhody – Zamarovský1 píše, že len bohov detstva bolo štyridsaťtri (napr. boh prvého plaču, prvého kroku...). Navyše v období cisárstva (počnúc však už Caesarom) boli viacerí cisári zbožštení.
V súčasnosti tvoria mená rímskych bohov napríklad názvy planét, hviezd a vesmírnych rakiet. Základné charakteristiky bohov poznáme z literatúry a prísloví, sochy a obrazy nám zase umožňujú spoznať predstavy antických (ale i novodobých) umelcov o týchto bohoch.
Použitá literatúra a www stránky: