História

Príchod germánskych kmeňov do Británie a dopad na pôvodné obyvateľstvo

Autor: Dagmar "Ramgad" Caganová

Na začiatku 5. storočia vojvodca Stilicho stiahol légie z Británie, aby bránili Itáliu proti vpádu vizigótskeho kráľa Alaricha I. v rokoch 401-402. Ďalšie jednotky odviedol Konštantín III., ktorý sa vyhlásil za rímskeho cisára, do Galie a Hispánie. Po odchode rímskych vojsk začali na provinciu zo severu útočiť keltskí Pikti a obyvateľstvo Británie bolo odkázané len na pomocné zbory zvyškov rímskeho vojska a na svoje vlastné sily. Keď Briti požiadali o pomoc magistra militum Aëtia, ten pomoc neposlal, pretože to nedovoľovali pomery v rímskej ríši, v ktorej sa zhoršovali vzťahy s ríšou Hunov.1

Briti sa teda obrátili na žoldnierov z germánskych kmeňov Anglov, Sasov a Jutov, ktoré pramene väčšinou spomínajú pod jedným názvom ako Sasov.

Z tohto obdobia nemáme dostatok písomných prameňov. Historik Gildas (cca 516-570) vo svojom diele De excidio et conquestu Britanniae (O zničení a podrobení Británie) podáva informácie s odstupom jedného storočia. Napísané bolo pravdepodobne okolo roku 540 (udáva sa aj rok 520). De excidio nie je zamýšľané ako história, avšak ako jediné podáva informácie o tomto období z pohľadu takmer súčasníka. Prvá časť poskytuje úvodný historický prehľad o rímskej Británii od jej dobytia v období principátu až do Gildasových čias. Vypočítava tu britské necnosti a neresti a nedodržuje v ňom chronologickú postupnosť. Gildasovo dielo inšpirovalo aj ďalších autorov, napríklad Bedu Ctihodného.2

Beda zvaný Ctihodný, lat. Venerabilis (672/673-735), bol vzdelaným benediktínskym mníchom. Svoje dielo Historia ecclesiastica gentis Anglorum (Cirkevné dejiny anglického ľudu) dokončil pravdepodobne v roku 731 a získal ním prezývku „Otec anglickej histórie“. V piatich knihách sa zaoberá anglickými dejinami hlavne z pohľadu cirkvi, a to od čias invázie Gaia Iulia Caeasara (55 pred Kr.) až po autorovu súčasnosť (cca 731 po Kr.). Pre obdobie 5. storočia je dôležitá prvá kniha, Beda v nej však skompiloval skorších autorov. Čerpal zo životopisu svätého Germana z Auxerre (cca 378-448) od Constantia z Lyonu aj z Gildasovho De excidio. Napriek tomu sa Historia ecclesiastica považuje za jeden z najvýznamnejších prameňov pre rané dejiny Anglicka.3

Ďalším prameňom je Historia Brittonum (Dejiny Britov) dokončená v rokoch 829-830 alebo krátko po 833. Za kompilátora sa tradične považuje „Nennius“ (9. st.), waleský mních, i keď jeho autorstvo nie je celkom dokázané. Dielo je kompiláciou rôznych textov, ktoré sa nezachovali. Obsahuje prvú známu zmienku o Artušovi, na ktorej zakladali mnohé stredoveké príbehy o tomto vojvodcovi. Dôležité pre obdobie 5. storočia sú hlavne state o Vortigernovi a Ambrosiovi, o dvanástich víťazných bitkách Artuša, nazývaného v diele dux bellorum (vojvodca), a o svätom Germanovi z Auxerre.4

Z konca 9. storočia pochádza Anglosaská kronika (Anglo-Saxon Chronicle), ktorá vznikla za vlády Alfréda Veľkého (871-899) pravdepodobne vo Wessexe. Je to zbierka letopisov, zachovaná je v deviatich rukopisných exemplároch. Všetky sú kópiami originálu, ktorý sa nezachoval. Alfréd Veľký podporoval používanie vtedajšej angličtiny (anglosaštiny) a snažil sa oživiť čítanie a kultúru všeobecne. Sedem rukopisov je v anglosaštine, jeden je v anglosaštine s latinským prekladom a jeden v anglosaštine so záverom v stredovekej angličtine. Anglosaská kronika je kompilátom starších textov, čerpá z Bedovej Historia ecclesiastica, obsahuje genealogické údaje o panovníkoch Northumbrie a Mercie, zoznam biskupov Wessexu a ďalšie nezachované pramene. Popri Historia ecclesiastica je Anglosaská kronika najdôležitejším zdrojom informácií o histórii Anglicka v dobe vlády anglosaských panovníkov a takisto poskytuje informácie o ranom období rozvoja anglického jazyka.5

Odchod Rimanov z Británie

Koncom 4. storočia začali silnieť na rímsku provinciu Británia útoky barbarských kmeňov, z ktorých sa spomínajú predovšetkým Sasi. Rovnako však útokom museli čeliť centrálne časti rímskej ríše, ktorá si uvedomovala, že už nedokáže brániť okrajové provincie. Magister militum Stilicho stiahol začiatkom 5. storočia väčšinu rímskeho vojska z Británie počas útokov Vizigótov na Itáliu. Zvyšok vojska sa búril, dosadzoval rôznych vládcov, až v roku 407 uzurpoval moc obyčajný vojak a vyhlásil sa za cisára Konštantína III.6 Ten stiahol ďalšie jednotky rímskeho poľného vojska z Británie do Gallie a Hispánie. Oslabená Británia bola vystavená nájazdom barbarov, hlavne Piktov a Írov.7

Obyvatelia Británie žiadali o rímsku vojenskú pomoc najmenej dvakrát: v roku 410 ich cisár Honorius vyzval, aby sa sami postarali o svoju bezpečnosť,8 a v roku 446 zaznamenáva Gildas prosebný list Aëtiovi, vtedy rímskemu konzulovi, nazvaný „nárek obyvateľov Británie“ (gemitus Britannorum), pomoc však nedostali.9

Vzhľadom na nedostatok písomných prameňov je ťažké spätne rekonštruovať situáciu v Británii po odchode rímskych vojsk. Časť obyvateľov sa vysťahovala do galskej Aremoriky (dnešné Bretónsko) alebo do Britónie v dnešnej Galícii v Španielsku, odkiaľ obe územia dostali svoje pomenovanie. Časť obyvateľstva zostala a začala využívať politiku rímskej vlády – spájať sa s barbarmi, aby ich ochránili pred inými barbarmi. Lokálni vládcovia, ktorí sa následne zmocnili južných častí Británie, uzatvárali spojenectvá s germánskymi kmeňmi Sasov (pod jedným názvom s Anglami i Jutmi). Tieto germánske kmene sa začali usadzovať v severných a východných častiach Británie na spôsob federátov.10

Pôvod a pravlasť Anglov, Sasov a Jutov a ich príchod do Británie

Pravlasť a terminológia

Anglovia, Sasi aj Jutovia patria medzi západogermánske kmene. Anglovia pôvodne sídlili na území Šlezvicko-Holštajnska v dnešnom Nemecku a v juhovýchodnom Dánsku. Sasi žili južnejšie od Anglov, v Dolnom Sasku a Vestfálsku. Jutovia údajne pochádzajú z Jutlandu, obývali dnešné Dánsko a severné Šlezvicko.

Tieto germánske kmene sa v Británii sformovali do národa nazývaného Anglosasi. Termín Angli Saxones je prvýkrát doložený u historika Paula Diacona (8. st.), ktorý ho použil, aby odlíšil anglických Sasov od kontinentálnych. O storočie neskôr kráľ Alfréd Veľký používal titul rex Anglorum Saxonum. I keď je názov odvodený len od Anglov a Sasov, podľa historika Bedu pozostával z troch kmeňov – Anglov, Sasov a Jutov. K týmto kmeňom sa však pridali aj ďalšie, predovšetkým Frízi a Frankovia.11

Migrácia spomínaných germánskych kmeňov nastala hlavne začiatkom 5. storočia v dôsledku sťahovania národov. Podľa moderných výskumov sa nevysťahovala celá kmeňová populácia, ale iba jej elita. Názor, že Anglosasi vytlačili a vyvraždili pôvodné keltské obyvateľstvo Británie, je zastaralý, došlo len k vystriedaniu starej elity za anglosaskú. Archeologické nálezy dokazujú, že kontinuálne pokračovalo keltské osídlenie spolu so zvyškami rímskeho a novopríchodzieho anglosaského.12

Pozvanie Germánov do Británie a legenda o Hengestovi

Odchodom rímskych vojsk prestala časom existovať centrálna ústredná vláda a začali vznikať početné oddelené kráľovstvá, na ktoré útočili výbojní Pikti a Íri. Podľa Gildasa zvolal „spupný uzurpátor (superbus tyrannus)“ Vortigern radu, ktorá rozhodla pozvať Germánov ako vojenských spojencov do Británie.13 Tento Vortigern bol jedným z domácich britonských vodcov, ktorý vládol približne od prvej polovice 5. storočia. Všetko primárne, čo o ňom vieme, pochádza od Gildasa, Bedu Ctihodného, Nennia a Anglosaskej kroniky. Dá sa však nepochybovať, že vládca takéhoto mena skutočne mohol existovať.14

Podľa Bedu Ctihodného bol medzi žoldniermi, ktorí prišli Vortigernovi na pomoc, aj Hengest. Hengesta spomína niekoľko prameňov. Beda vo svojich Cirkevných dejinách uvádza, že ho pozval do Británie Vortigern niekedy v polovici 5. storočia ako žoldniera na pomoc proti Piktom.15 Beda ďalej uvádza, že Hengest patril k Jutom a založil kráľovstvo Kent. Anglosaská kronika o Hengestovi uvádza podobné údaje a zjavne vychádza z Bedových dejín. Nenniova Historia Brittonum z 9. storočia nám udáva celú genealógiu Hengesta a považuje ho za potomka frízskeho kráľa Finna.16 Postava menom Hengest sa spomína aj v dvoch anglosaských básniach Bitka na Finnsburgu a Beowulf, v ktorých vystupuje medzi dánskymi bojovníkmi proti frízskemu kráľovi Finnovi, sám Hengest je ale jutského pôvodu. Hengest z týchto dvoch básni však nemusí nutne byť tým istým Hengestom v Bedovej histórii.17

Keď Hengest nad Piktmi víťazil, prichádzali do Británie ďalší Germáni. Hengest sa postavil proti Vortigernovi a vyhlásil sa za kráľa Kentu.

Aj keby sme Hengesta pokladali len za čisto legendárnu postavu, archeologické nálezy dokazujú, že germánske osídlenie na území Kentu začalo v tej istej dobe, ako sa predpokladá príchod Hengesta do Británie.

Existencia Hengesta sa spoľahlivo nedá doložiť. Je pravdepodobné, že to bolo iba čestné meno alebo prezývka pre nejakého významného bojovníka, toto meno sa dá z anglosaštiny preložiť ako „žrebec“. Spomína sa aj Hengestov brat Horsa, čo v preklade znamená „kôň“. Je však možné, že tento Horsa bol k legende pridaný až neskôr, v súlade s tradičnou témou dvoch bratov (prípadne dvojčiat), ako boli napr. aj Romulus a Remus.18

Pozvanie Germánov do Británie vyslúžilo Vortigernovi zlú povesť. Germáni, ktorí sa usadili na území Kentu, mali ochrániť obyvateľstvo pred nájazdmi barbarov, podobne ako to riešila rímska ríša so svojimi federátmi. Postupne však na ostrov prišli aj ďalšie kmene Germánov, ktoré zaberali zem. Najatí žoldnieri sa začali obracať proti Britonom, keď im neboli vyplácané ich dávky, a svoje územie si násilím rozširovali. Anglosasi sa usadili na východe, zatiaľ čo Britoni boli zatlačení ďalej na západ a ovládali predovšetkým Wales a Cornwall.19

Bitka na Mons Badonicus

Medzi Britonmi a Sasmi došlo k mnohým bitkám, z ktorých neskôr vzišli legendy o kráľovi Artušovi. Najvýznamnejšia bitka sa odohrala na Mons Badonicus (Mount Badon) okolo roku 500. Nie je známe, kde presne na území Anglicka alebo Walesu sa toto miesto nachádzalo. Prvýkrát sa o bitke zmieňuje Gildas, ktorý sa podľa vlastných slov narodil v roku, v ktorom sa uskutočnila.20 Neudáva však mená veliteľov, presnú polohu miesta ani bližší rok. Ako najskorší dátum sa často udáva rok 495 a najneskorší 516.21

Víťazstvo nad Anglosasmi znamenalo pre Britonov dlhšie obdobie mieru a dočasné zastavenie migrácie Anglosasov do Británie. Archeologické nálezy z tohto obdobia dokladajú opustenie niektorých anglosaských sídiel a posun hranice medzi pôvodným a anglosaským obyvateľstvom späť na východ.22

Záver

Odchod rímskych vojsk znamenal pre Britániu rozpad centrálnej ústrednej vlády. Popri sebe žijúci Britoni a Rimania sa nedokázali brániť proti vpádom Germánov z kontinentu, ktorí v Británii splynuli do jedného anglosaského národa.

Anglosaská invázia však neznamenala zánik pôvodného obyvateľstva, ako sa to predpokladalo v staršej historiografii. Anglosasi sa stali vládnucou elitou, s ktorou časom splynulo keltské a rímske obyvateľstvo. Migrácia nebola jednorázovou hromadnou záležitosťou, ale trvala niekoľko desaťročí po etapách.23

Napriek tomu, že bitkou na Mons Badonicus koncom 5. storočia sa načas zastavila postupujúca migrácia germánskych kmeňov na ostrov, v 6. storočí znovu pokračovala. V 7. storočí už ovládali celý juhozápad Anglicka okrem Cornwallu, ktorý dostali pod kontrolu až v 10. storočí. Anglovia sa usadili hlavne vo Východnej Anglii, Mercii, Bernicii a Deire, po Sasoch dostali pomenovanie Essex, Middlesex, Sussex a Wessex a Juti osídlili Kent a ostrov Wight.24

Poznámky:
  • BEDNAŘÍKOVÁ, Jarmila: Stěhování národů, s. 259.
  • Gildas – Wikipedia [online]. [cit. 2009-04-24]. Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/Gildas; COLLINS, Roger: Evropa raného středověku 300 – 1000, s. 185.
  • Bede – Wikipedia [online]. [cit. 2009-04-24]. Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/Bede; Historia ecclesiastica gentis Anglorum [online]. [cit. 2009-04-24]. Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/Historia_ecclesiastica_gentis_Anglorum.
  • Nennius (Welsh historian and poet) – Britannica Online Encyclopedia [online]. [cit. 2009-04-26]. Dostupné na internete: http://www.britannica.com/EBchecked/topic/408604/Nennius; Nennius – Wikipedia [online]. [cit. 2009-04-24]. Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/Nennius; VERMAAT, Robert: „Nennius“ – Historia Brittonum (ca AD 829) [online]. [cit. 2009-04-24]. Dostupné na internete: http://www.vortigernstudies.org.uk/artsou/historia.htm; Historia Brittonum – Wikipedia [online]. [cit. 2009-04-24]. Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/Historia_Brittonum.
  • JEBSON, Tony: The Anglo-Saxon Chronicle [online]. [cit. 2009-04-24]. Dostupné na internete: http://www8.georgetown.edu/departments/medieval/labyrinth/library/oe/texts/asc/index.html; Anglo-Saxon Chronicle – Wikipedia [online]. [cit. 2009-04-24]. Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/Anglo-Saxon_Chronicle.
  • ZOSIMOS: Nová historie, 6. kniha, 2. odstavec [online]. [cit. 2009-04-26]. Dostupné na internete: http://mujweb.cz/www/barbari/zosimos56.htm (stránka už neexistuje).
  • BEDNAŘÍKOVÁ, Jarmila: Stěhování národů, s. 259; COLLINS, Roger: Evropa raného středověku 300 – 1000, s. 185; Constantine III. (western emperor) – Wikipedia [online]. [cit. 2009-04-26]. Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/Constantine_III_(usurper).
  • ZOSIMOS: Nová historie, 6. kniha, 10. odstavec [online]. [cit. 2009-04-26]. Dostupné na internete: http://mujweb.cz/www/barbari/zosimos56.htm (stránka už neexistuje).
  • BEDNAŘÍKOVÁ, Jarmila: Stěhování národů, s. 259; Roman departure from Britain [online]. [cit. 2009-04-26]. Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/Roman_departure_from_Britain.
  • BEDNAŘÍKOVÁ, Jarmila: Stěhování národů, s. 259-260; COLLINS, Roger: Evropa raného středověku 300 – 1000, s. 185.
  • Anglo-Saxons – Wikipedia [online]. [cit. 2009-04-26]. Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/Anglo-Saxons; BEDNAŘÍKOVÁ, Jarmila: Stěhování národů, s. 260-261.
  • Anglo-Saxons – Wikipedia [online]. [cit. 2009-04-26]. Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/Anglo-Saxons; ASTON, Mick – TAYLOR, Tim: Atlas archeológie, s. 82.
  • GILDAS: De excidio et conquestu Britanniae, II. 22-23 [online]. [cit. 2009-04-26]. In: Internet Medieval Sourcebook. Dostupné na internete: http://www.fordham.edu/halsall/basis/gildas-full.html.
  • BEDNAŘÍKOVÁ, Jarmila: Stěhování národů, s. 260-261; VERMAAT, Robert: Who was Vortigern – an Introduction [online]. [cit. 2009-04-26]. Dostupné na internete: http://www.vortigernstudies.org.uk/artwho/who.htm; Vortigern – Wikipedia [online]. [cit. 2009-04-26]. Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/Vortigern.
  • BEDE: Ecclesiastical History of the English Nation, Book 1, Chapter XV [online]. [cit. 2009-04-26]. In: Internet Medieval Sourcebook. Dostupné na internete: http://www.fordham.edu/halsall/basis/bede-book1.html.
  • NENNIUS: Historia Brittonum, 8th century [online]. [cit. 2009-04-26]. In: Internet Medieval Sourcebook. Dostupné na internete: http://www.fordham.edu/halsall/basis/nennius-full.html.
  • Hengest – Wikipedia [online]. [cit. 2009-04-26]. Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/Hengest.
  • Hengest – Wikipedia [online]. [cit. 2009-04-26]. Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/Hengest.
  • BEDNAŘÍKOVÁ, Jarmila: Stěhování národů, s. 260; History of Anglo-Saxon England – Wikipedia [online]. [cit. 2009-04-26]. Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/History_of_Anglo-Saxon_England; Sub-Roman Britain – Wikipedia [online]. [cit. 2009-04-26]. Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/Sub-Roman_Britain.
  • GILDAS: De excidio et conquestu Britanniae, II. 26 [online]. [cit. 2009-04-26]. In: Internet Medieval Sourcebook. Dostupné na internete: http://www.fordham.edu/halsall/basis/gildas-full.html.
  • Battle of Mons Badonicus – Wikipedia [online]. [cit. 2009-04-26]. Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/Battle_of_Mons_Badonicus; BEDNAŘÍKOVÁ, Jarmila: Stěhování národů, s. 261; History of Anglo-Saxon England – Wikipedia [online].
  • Battle of Mons Badonicus – Wikipedia [online]. [cit. 2009-04-26]. Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/Battle_of_Mons_Badonicus.
  • Anglo-Saxon invasion of Britain – Wikipedia [online]. [cit. 2009-04-26]. Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/Anglo-Saxon_migration_to_Britain; KUDRNA, Jaroslav: Materiály k dějinám Anglosasů, s. 5.
  • History of Anglo-Saxon England – Wikipedia [online]. [cit. 2009-04-26]. Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/History_of_Anglo-Saxon_England.
  • Literatúra:

    Pramene:
  • BEDE: Ecclesiastical History of the English Nation, Book 1 [online]. [cit. 2009-04-26]. In: Internet Medieval Sourcebook. Dostupné na internete: http://www.fordham.edu/halsall/basis/bede-book1.html.
  • GILDAS: De excidio et conquestu Britanniae [online]. [cit. 2009-04-26]. In: Internet Medieval Sourcebook. Dostupné na internete: http://www.fordham.edu/halsall/basis/gildas-full.html.
  • NENNIUS: Historia Brittonum, 8th century [online]. [cit. 2009-04-26]. In: Internet Medieval Sourcebook. Dostupné na internete: http://www.fordham.edu/halsall/basis/nennius-full.html.
  • ZOSIMOS: Nová historie, 6. kniha [online]. [cit. 2009-04-26]. Dostupné na internete: http://mujweb.cz/www/barbari/zosimos56.htm (stránka už neexistuje).
  • Syntézy, monografie:
  • ASTON, Mick – TAYLOR, Tim: Atlas archeológie. Preložil: Vladimír Krupa. Bratislava : Ikar 2002.
  • BEDNAŘÍKOVÁ, Jarmila: Stěhování národů. Praha : Vyšehrad 2003.
  • COLLINS, Roger: Evropa raného středověku 300 – 1000. Praha : Vyšehrad 2005.
  • KUDRNA, Jaroslav: Materiály k dějinám Anglosasů. Brno : Universita J. E. Purkyně 1968.
  • Webové stránky:
  • Anglo-Saxon Chronicle – Wikipedia [online]. [cit. 2009-04-24]. Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/Anglo-Saxon_Chronicle.
  • Anglo-Saxon invasion of Britain – Wikipedia [online]. [cit. 2009-04-26]. Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/Anglo-Saxon_migration_to_Britain.
  • Anglo-Saxons – Wikipedia [online]. [cit. 2009-04-26]. Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/Anglo-Saxons.
  • Battle of Mons Badonicus – Wikipedia [online]. [cit. 2009-04-26]. Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/Battle_of_Mons_Badonicus.
  • Bede – Wikipedia [online]. [cit. 2009-04-24]. Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/Bede.
  • Constantine III. (western emperor) – Wikipedia [online]. [cit. 2009-04-26]. Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/Constantine_III_(usurper).
  • Hengest – Wikipedia [online]. [cit. 2009-04-26]. Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/Hengest.
  • Historia Brittonum – Wikipedia [online]. [cit. 2009-04-24]. Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/Historia_Brittonum.
  • Historia ecclesiastica gentis Anglorum – Wikipedia [online]. [cit. 2009-04-24]. Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/Historia_ecclesiastica_gentis_Anglorum.
  • History of Anglo-Saxon England – Wikipedia [online]. [cit. 2009-04-26]. Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/History_of_Anglo-Saxon_England.
  • Gildas – Wikipedia [online]. [cit. 2009-04-24]. Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/Gildas.
  • JEBSON, Tony: The Anglo-Saxon Chronicle [online]. [cit. 2009-04-24]. Dostupné na internete: http://www8.georgetown.edu/departments/medieval/labyrinth/library/oe/texts/asc/index.html.
  • Nennius (Welsh historian and poet) – Britannica Online Encyclopedia [online]. [cit. 2009-04-24]. Dostupné na internete: http://www.britannica.com/EBchecked/topic/408604/Nennius.
  • Nennius – Wikipedia [online]. [cit. 2009-04-26]. Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/Nennius.
  • Roman departure from Britain [online]. [cit. 2009-04-26]. Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/Roman_departure_from_Britain.
  • Sub-Roman Britain – Wikipedia [online]. [cit. 2009-04-26]. Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/Sub-Roman_Britain.
  • VERMAAT, Robert: „Nennius“ – Historia Brittonum (ca AD 829) [online]. [cit. 2009-04-24]. Dostupné na internete: http://www.vortigernstudies.org.uk/artsou/historia.htm.
  • VERMAAT, Robert: Who was Vortigern – an Introduction [online]. [cit. 2009-04-26]. Dostupné na internete: http://www.vortigernstudies.org.uk/artwho/who.htm.
  • Vortigern – Wikipedia [online]. [cit. 2009-04-26]. Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/Vortigern.
  • Pridaj komentár (po prihlásení)

    Pridané: 23.11.2009

    Copyright © Ramgad 2007-2024. Design from oswd