J. R. R. Tolkien

• Hlavná stránka
• Grétka
• J. R. R. Tolkien
• História
• O mne
• Diskusné fórum

Kalendáre Imladrisu, Gondoru a Kraja a ich úprava na gregoriánsky letopočet

Preklad: Dagmar "Ramgad" Caganová

Pozn. prekl.: Tento článok napísal Elenhil Laiquendo (Boris Shapiro) a v anglickej podobe spolu s programom „Tolkien Calendar“ je ho možné stiahnuť na stránke Gwaith-i-Phetdain v sekcii Downloads. Neručím za obsah článku, nakoľko som ho len preložila. A ešte poznámka k prekladu názvov mesiacov v kalendári Kraja: použila som väčšinou názvy zo slovenského prekladu PP z Dodatku D, pretože sa mi zdajú celkom dobré a veľmi sa neodlišujú od tých českých.

Po prečítaní Pána Prsteňov si mnoho ľudí obľúbilo túto skvelú knihu, dobu a udalosti ktoré sú v nej vylíčené, až natoľko, že si niektorí želajú doplniť svoj zoznam pamätných dní o výročia pamätných udalostí z Vojny o Prsteň. Minimálne Pád Saurona a Bilbove a Frodove narodeniny sa stali medzi tolkienistami obľúbenými sviatkami. Dobre že Tolkien zoradil všetky udalosti v Letopise podľa dátumu. Takto teda Tolkienovi fanúšikovia, spoliehajúci sa na jasné údaje, oslavujú Pád Barad-dûr 25. marca a Bilbove a Frodove narodeniny 22. septembra, ako je to napísané v PP.

Škoda, že mnohí z nich nevenujú dostatočnú pozornosť Dodatku D, kde sa kalendáre Stredozeme preberajú. V skutočnosti by mali venovať pozornosť týmto slovám: „Vo vyššie uvedených poznámkach, rovnako ako v príbehu, som používal pre dni a mesiace naše moderné mená, i keď ich, samozrejme, nepoužívali ani Eldar, ani Dúnedain, ani hobiti. Zdalo sa nevyhnutné preložiť mená zo západčiny, aby sme sa vyhli zmätkom, pričom obsah názvov mesiacov je približne rovnaký ako náš, teda aspoň v Kraji.“

Tí, ktorí sa nestarajú o správnosť, protirečili: „keď je napísané „25. marec“, tak je to naozaj 25. marec“ a oslavovali svoje obľúbené sviatky v určený deň a mesiac. Na jednej strane majú pravdu, mnoho sviatkov (napríklad tých náboženských) nepripadá na presné výročie udalostí, ktoré pripomínajú. Tento príklad je však vhodný len pre sviatky, kde treba len zjednotiť ľudí, aby si pripomenuli niečo významné, nie oslávili historicky skutočné výročie. Čo sa týka Vojny o Prsteň, zastávam názor, že ak sa Tolkien snažil napísať, ako zladiť stredozemské a naše kalendáre, jeho práca nemôže upadnúť do zabudnutia. Takže moje krédo je „25. jarn má spoločné s 25. marcom asi toľko ako s 2. aprílom“. Čítajte ďalej a dozviete sa prečo. Mimochodom, ďalej budem používať originálne názvy stredozemských mesiacov „aby sme sa vyhli zmätkom“.

Dúfam však, že čitateľov zaujme to, ako presne stredozemské a naše mesiace súvisia. Vo vyššie zmienenom odstavci Tolkien napísal, že náš Nový Rok (čo je 1. januára) zodpovedá 9. januáru (čo je 9. jarn) v krajovom letopočte. Tu prichádza najzaujímavejšia časť – prepočítavanie. Dúfam, že ste prečítali Dodatok D a ste schopní sledovať niť mojich myšlienok. Tak začnime krajovým kalendárom, pretože všetky dátumy v PP (mesiace a dni) používajú toto počítanie.

Kalendár Kraja

Krátka poznámka o K.k.: jeho rok bol rovnako dlhý ako náš, všetky dni mali 30 dní, ale bolo tu päť dní mimo mesiacov – tri v strede roka (1. radostiny, Slnovrat a 2. radostiny), jeden na konci (1. novorok) a jeden na začiatku roka (2. novorok). V každom štvrtom (priestupnom) roku, okrem posledného roka storočia, sa pripočítal jeden prídavný deň mimo mesiacov, Zaradostiny. Letopočet v Kraji začal v roku 1600 Tretieho veku, ale „aby sme sa vyhli zmätkom“, budem používať letopočet Gondoru, ako v Letopisoch (to je 3018 namiesto 1418).

Takže rok v Kraji sa nezačínal 1. ponovoroka, ale dňom mimo mesiacov, 2. novoroka – to je vlastne 0. ponovorok. Takže 9. ponovorok je desiaty deň roka. Okrem toho vieme, že posledný deň v roku je 1. novorok, takisto deň mimo mesiaca. Takže nový rok v krajovom kalendári (k.k.) sa začína 23. decembra v gregoriánskom kalendári (g.k.). Pozri tabuľku:

Môžete však namietať – Tolkien napísal, že kalendár v Kraji bol pred naším o desať dní, nie o osem! „…Asi o desať dní”, nie presne. Prečo „asi“? Čítajte ďalej.

Ďalší problém, ktorému čelíme pri pokuse porovnať naše kalendáre, je odlišná dĺžka našich mesiacov. Mnohí ľudia použili vyššie zmienenú podobnosť, ale zabudli, že už druhý mesiac, chladen, má 30 dní, nie ako náš február v G.k. s 28 dňami, a že takto posun narastie na deväť dní; tretí mesiac, jarn, je o jeden deň kratší ako náš marec, posun sa zmenší na sedem dní. A tak ďalej, takže každý mesiac bude podobnosť odlišná. „Spoje“ mesiacov sú znázornené v tabuľke nižšie (pre nepriestupné roky):

V priestupných rokoch sa v kalendári Kraja (napríklad v r. 3020) posúvajú dátumy o deň dopredu počnúc Zaradostinami; v priestupnom roku Gregoriánskeho kalendára dátumy v K.k. ustúpia o deň naspäť počnúc 8. jarnom.

Ako poznamenal náš japonský priateľ (menovite Makoto Takahashi), Slnovrat, ktorý musí podľa Dodatku D zodpovedať čo možno najviac letnému slnovratu (21. jún), spadá na 23. júna. Preto naši japonskí kolegovia navrhli presunúť začiatok roka v kalendári Kraja o deň dopredu, alebo vyhodiť každé 16. Zaradostiny (to je v každom štvrtom priestupnom roku), ale ja považujem taký extrémny krok za neodôvodnený, lebo a) Tolkien napísal „čo možno najviac letnému slnovratu“, nie „presne letnému slnovratu“, b) K.k. sa zduplikoval od Kráľovho letopočtu v roku 1600 a odvtedy nebol upravený, kým Správcovia Mardil a Hador nepridali spolu tri dni na upravenie deficitu. Ukazuje sa, že kalendár Kraja nemôže byť úplne správny a nezrovnalosť medzi Slnovratom a letným slnovratom nie je prekvapujúca.

Kalendár Kraja vôbec nie je ani vhodný na počítanie v dnešnej dobe. V porovnaní s našim kalendárom je skôr nepresný – storočie v K.k. je o deň kratšie ako v G.k. a my nemáme žiadne vedomosti o tom, či tento deficit bol nejako upravený. V Tretom veku bol dosť malý, ale v rozpätí 2000 rokov sa kalendár Kraja omešká o sedem dní a medzera bude narastať. Ale v Tretom veku sú všetky dátumy správne, nebojte sa!

To je všetko, teraz môžete pokojne oslavovať Pád Saurona 18. marca a Bilbove a Frodove narodeniny 14. septembra v pevnom presvedčení, že oslavujete výročie.

Kalendár Imladrisu

Omnoho záhadnejší a krajší bol elfský kalendár, ktorý nám Tolkien odhalil…

Krátka poznámka o E.k.: ako Samved poznamenal, elfovia, ktorí mali k dispozícii omnoho viac času, ho počítali v dlhších obdobiach. Elfský „rok“ – yén – v skutočnosti znamená 144 našich rokov, takže by sme ho skôr mali nazvať storočím. Ale používali aj „normálny“ slnečný rok – coranar alebo loa – o 365 dňoch. Takýto rok rozdelili do šiestich období – štyri po 54 a dve (druhé a piate) po 72 dní. Podrobnosti sú v Dodatku D. Majú päť dní mimo mesiacov, tak ako hobiti (hobiti to však, samozrejme, nevymysleli), raz za dvanásť rokov sa tri dni v strede roka – enderi – zdvojili. V poslednom roku každého tretieho yénu sa ale nezdvojili. Jeden yén pozostával zo 52596 dní. Pre lepšie znázornenie budem používať čísla rokov podľa gregoriánskeho počítania (i keď elfský rok sa začínal pravdepodobne o tri mesiace neskôr). A pamätajte si, že yestarë je prvý deň roka, a tak sa posúva celý rok (a všetky nasledujúce roky, kým nenastane ďalší priestupný rok – v G.k. alebo v E.k.).

V Dodatku D Tolkien napísal, že elfský Nový Rok pripadá na šiesty deň Daždenu. Teraz môžeme jednoducho vyvodiť odpovedajúci dátum v gregoriánskom kalendári – je to 29. marec. Ale, ako viete, toto je dátum pre nepriestupné roky.

V súčasnosti viac a viac tých, ktorí sa prirovnávajú k elfom, chcú počítať čas ich spôsobom. Ale všetci ignorujú jednu logickú prekážku: nemáme ako začať. Vo svojom liste 211 Tolkien písal o tom, aká dlhá doba uplynula od pádu Barad-dûr: „Predstavujem si, že rozmedzie je okolo 6000 rokov: to znamená, že teraz sme na konci Piateho veku, ak by Veky boli približne rovnako dlhé ako v T.V. a Š.V. Myslím si však, že sa zrýchlili; a ja si predstavujem, že sme v skutočnosti na konci Šiesteho veku alebo v Siedmom.“ Dobre teda, Siedmy vek.

Problém je však hlbší – odkedy máme počítať priestupné periódy. Kvôli odlišnosti medzi priestupnými periódami v E.k. a G.k. sa tieto kalendáre navzájom periodicky posúvajú od jedného do troch dní. Takže pre správny výpočet sa musíme rozhodnúť, kedy sa vlastne Siedmy vek začal.

Tu nám môže pomôcť iba sedliacky rozum. Vieme, že každý vek sa začal a skončil udalosťou globálneho rozsahu, ktorá bola taká dôležitá pre celú Stredozem, že si zaslúžila tvoriť počiatok úplne nového Veku. Takouto udalosťou bol Prvý východ Slnka, Pád Morgotha a Pád Saurona atď. Nanešťastie nevieme, čo Tolkien presne považoval za Siedmy vek, ale budem vychádzať z predpokladu, že takouto udalosťou mohlo byť jedine Narodenie Krista.

Tolkien bol rímsky katolík, a nemôžeme podceňovať, aký mali Vianoce pre neho význam. Som si tiež istý, že sa nestane žiadna udalosť väčšieho významu "tenn' Ambar-metta” [do Konca sveta, pozn. prekl.] a zasluhuje si nazývať Veky pred ňou „Staršími dňami“. Som si istý, že Tolkien by súhlasil.

Rozhodne však už vôbec nie sú správne alternatívne udalosti ako koniec 2. svetovej vojny a Tolkienove narodeniny.

Takže predpokladajme, že Siedmy vek začal pre 2000 rokmi. Odvtedy prešlo 13 elfských yéni: 52 596 * 13 – 4 * 3 = 683 736 dní, kde 52 569 je počet dní jedného yénu, 13 je počet yéni, ktoré prešli od roku 1 n. l., 3 je počet enderi vyradených z posledného roka každého tretieho yénu, 4 je počet takýchto rokov od roku 1 n. l.

V gregoriánskom kalendári vychádza približne 8. január 1873: 36 524 * 18 + (365 * 72 + 17) + 7 = 683 736 dní, kde 36524 je počet dní v jednom gregoriánskom roku, 17 je počet dní pridaných v 72 gregoriánskych priestupných rokoch od roku 1 n. l.

Pamätajte si, že našou úlohou v tejto fáze bolo určiť dnešný yén, a tak môžeme prehliadnuť správnosť dní (do istej miery): neberte do úvahy fakt, že roky 1700 a 1800 boli nepriestupné roky, odklon zemskej osi, určitú nepresnosť elfského kalendára, spoľahnite sa celkom na dostatočnú správnosť gregoriánskeho kalendára. Tak, prešlo 13 yéni a teraz máme 14. yén.

Teraz môžeme aj bez veľkých vedomostí vypočítať, že od roku 1873 prešlo 128 rokov (pozn. prekl.: v roku 2001). Takže teraz máme 129. loa 14. yénu.

Pretože prvý yén začal 29. marca roku 1 n. l., 14. yén začal 29. marca roku 1873. Dá sa to vypočítať s veľkou presnosťou: dĺžka storočí je rovnaká v oboch kalendároch, v G.k. sa 10 dní vypustilo (od 5. do 14. októbra) v roku 1582 a 29. február sa nepridal v rokoch 1700 a 1800, čo dáva dokopy 12 dní; v E.k. sa enderi nezdvojili štyrikrát (posledný rok každého tretieho yénu), čo dáva dokopy tiež 12 dní. To znamená, že na začiatku 14. yénu boli tieto dva kalendáre (a ich priestupné periódy – v tej chvíli) perfektne zosynchronizované.

Rok 1876 bol v gregoriánskom kalendári priestupným rokom, to znamená, že sa pridal 29. február. Jeden deň naviac sa pridal v roku 1880 – a yestarë zaostal o dva dni. V roku 1884 tento posun narástol o ďalší deň, takže dosiahol tri dni. Ale už v roku 1885 (loa 12) sa elfský priestupný cyklus zavŕšil pridaním troch dní naviac v strede loa, takže v roku 1886 (loa 13) si E.k. nahradil stratený čas, dobehol G.k. a yestarë tak znovu pripadol na 29. marca.*

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------

* Treba si zapamätať, že bissextílny posun sa vyskytoval v strede roka, takže všetky dátumy po enderi sa vrátili na svoje miesto hneď v priestupnom roku, ale dátumy pred enderi (ako yestarë) až v nasledujúcom gregoriánskom roku.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------

Doteraz som hovoril o pravidelných posunoch. Stáva sa to počas každého dvanásťročného obdobia, a preto nie sú elfské dátumy pevne viazané na náš kalendár. Takýto posun berieme do úvahy, lebo elfské dátumy ako yestarë sa určite stávajú len raz za dvanásť rokov.

Musíme tu tiež spomenúť aj takzvané anti-priestupné obdobia: v E.k., ako vieme, sa enderi nezdvojujú každý posledný rok každého tretieho yénu, a v G.k. sa 29. február nepridáva rokom na konci storočia, ktoré nie sú deliteľné 400 (to je v roku 1700, 1800, 1900, 2100 n. l. atď.).

Od roku 1872 v G.k. boli elfskými priestupnými rokmi 1884 (12. loa), 1896 (24. loa),… 1992 (120. loa). Ale v roku 1900 v G.k. nebol žiaden „plánovaný” 29. február, takže E.k. predbehol G.k. o jeden deň po troch prídavných enderi v roku 1908, takže yestarë roku 1909 pripadol na 30. marca…

V roku 1994 yestarë znovu pripadol na 30. marca. V roku 1996 (ktorý bol v G.k. priestupným rokom) yestarë nastal o deň skôr – 29. marca, v roku 2000 a 2001 (z toho istého dôvodu) – 28. marca. Aj toto vieme vypočítať s veľkou presnosťou: ako som už povedal, pred rokom 1873 oba kalendáre plynuli rovnako, od roku 1873 do 1993 v G.k. prešlo 365*120 + 30*1 (bez 29. februára v roku 1900) dní a v E.k. – 365*120 + 8*4, takže všetko je v poriadku, posun sa zmenil na dva dni.

Takže 28. marca roku 2001 n. l. sme vstúpili do 129. loa 14. yénu Siedmeho veku (pozn. prekl.: a ako vyplýva z nižšie uvedeného, 27. marca 2004 sme vstúpili do 132. loa 14. yénu).

Dodatok pre našich potomkov a ďalších

Pokyny na vypočítanie yestarë v tomto storočí: rok 2004 (132. loa) bude priestupným rokom v G.k. aj v E.k., to znamená, že yestarë pripadne na 27. marca, ale všetky dátumy v E.k. po zdvojení enderi sa posunú dopredu o tri dni. Preto v roku 2005 yestarë pripadne na 30. marca, v roku 2008 – na 29. marca, a v roku 2012 – na 28. marca. Rok 2016, ktorý bude posledným rokom 14. yénu, bude priestupným rokom v G.k. aj v E.k., takže situácia bude rovnaká ako v roku 2004. A rok 2017 bude prvým rokom 15. yénu, jeho yestarë pripadne na 30. marca – je to dôsledok absencie 29. februára v roku 1900.

Kalendár Gondoru

Tretí kalendár, ktorý nás zaujíma, je Nový letopočet založený v Gondore v Štvrtom veku. Čo je o ňom známe? Ako v predchádzajúcich prípadoch, tak aj teraz je našim hlavným zdrojom Dodatok D: Nový letopočet bol návratom ku Kráľovmu letopočtu (používanému už na Númenore).

Rok pozostával z 365 dní a bol rozdelený na dvanásť mesiacov: Narvinyë, Nénimë, Súlimë, Víressë, Lótessë, Nárië, Cermië, Urimë, Yavannië, Narquelië, Hísimë, Ringarë v Quenyi alebo Narwain, Nínui, Gwaeron, Gwirith, Lothron, Nórui, Cerveth, Urui, Ivanneth, Narbeleth, Hithui Girithron v Sindarine, ktoré zrejme zodpovedali nášmu januáru, februáru atď. (ale rok začínal mesiacom Víressë, čo je 25. jarn v K.k. – Pád Saurona). Všetky mesiace mali 30 dní, každý začínal a končil dňami mimo mesiacov – yestarë a mettarë – boli tu aj tri enderi alebo Stredné dni (druhý sa nazýval Loëndë) medzi Yavannië a Narquelië, ktoré zodpovedali 23., 24. a 25. jarnu v K.k. Na počesť Froda 30. Yavannië, ktorý zodpovedal 22. ovocenu v K.k., jeho narodeninám, ustanovili slávnosť, a priestupný rok zabezpečili zdvojením tohoto sviatku, nazývaného Cormarë alebo Deň Prsteňa.

Cormarë sa nezdvojoval v poslednom roku každého storočia. Deficit sa upravil v poslednom roku tisícročia pridaním niekoľkých dní, čo odstráni tisícročný deficit 4 hodiny, 46 minút a 40 sekúnd, ale presný počet týchto dní nie je uvedený. Iba v Tolkienovom liste 176 sa píše, že Númenorejský rok bol v priemere o 17,2 sekúnd pomalší ako tropický rok (365,2422 dní), teda je oveľa presnejší ako Gregoriánsky rok (ktorý je o 26 sekúnd rýchlejší). 17,2 sekúnd = 0,28(6) minút = 0,004(7) hodín ˜ 0,0002 dní. A aby sme mohli vyrobiť bežný Númenorejský rok (365,24), ktorý je o 0.0002 dní pomalší ako tropický rok, musíme pridať dva dni každých 1000 rokov: 365,24 + 2 / 1000 = 365,2420

Takže Deficit sa upravil pridaním dvoch dní. Predpokladáme, že Siedmy vek sa začal pred 2000 rokmi. V porovnaní s gregoriánskym kalendárom (ktorý „si pridáva“ 2,5 dňa každých 1000 rokov) zaostal počas týchto 2000 rokov Kalendár Gondoru za gregoriánskym kalendárom o jeden deň. Podľa toho môžeme načrtnúť tabuľku (pre nepriestupné gondorské roky od roku 2001 do roku 2099):

V priestupných rokoch sa v gregoriánskom kalendári pridáva 29. február, ktorý ho posúva o deň dopredu až do 14. septembra (15. September v pravidelných rokoch) toho roka, čo je v Kalendári Gondoru 30. Yavannie. A pretože ich priestupné obdobia sa zhodujú, tento deň, Cormarë, sa zdvojuje, takže upravuje posun.

© Elenhil Laiquendo, 2000-2003