J. R. R. Tolkien

Zákony a zvyky medzi Eldar

Preklad: Dagmar "Ramgad" Caganová

Preložené z History of Middle-earth vol. 10 (Morgoth's Ring)

O zákonoch a zvykoch medzi Eldar týkajúcich sa manželstva a o ostatných záležitostiach s tým spojenými

Ælfwinov predhovor
[Eldar rástli fyzicky pomalšie ako ľudia, ale mysľou omnoho rýchlejšie. Hovoriť sa učili pred prvým rokom života, a v rovnakom čase sa učili chodiť a tancovať, lebo ich vôľa čoskoro ovládla ich telá. Jednak však bol menší rozdiel medzi elfmi a ľuďmi v ranej mladosti, a ten, kto pozoroval elfské deti pri hre, mohol celkom uveriť, že sú to ľudské deti, z nejakého krásneho a šťastného národa. Pretože vo svojich prvých dňoch sa elfské deti ešte tešili zo sveta okolo nich, a oheň ich ducha ich nestrávil, a bremeno ich spomienok bolo ešte ľahké.

Ten istý pozorovateľ sa však mohol pozastaviť na malých končatinách a vzraste týchto detí, súdiac ich vek podľa ich zručnosti v slovách a v pôvabe pohybov. Pretože na konci tretieho roku začali smrteľné deti elfov predbiehať, ponáhľajúc sa do plného vzrastu, kým elfovia ostávali v prvom rozpuku detstva. Ľudské deti mohli dosiahnuť svoju plnú výšku, kým Eldar v rovnakom veku boli stále telesne ako smrtelníci nie viac než sedem rokov starí. Až v pätdesiatom roku dospeli Eldar do vzrastu a výzoru, v ktorom potom znášali svoje životy, a pre niektorých sto rokov prešlo, než plne vyrástli.]
----------------------

Eldar sa sobášili väčšinou v mladosti a čoskoro po dovŕšení päťdesiateho roku. Detí mali málo, ale boli pre nich veľmi drahé. Ich rodiny alebo domy držali pokope vďaka láske a hlbokému citu pre príbuzenstvo v mysli aj v tele, a deti nepotrebovali veľa rozkazovania a učenia. Zriedkavo bolo v dome viac ako 4 deti, a počet klesal ako roky ubiehali. Ale i v starších časoch, kým bolo Eldar ešte málo a dychtili rozmnožiť svoj rod, Fëanor bol preslávený ako otec siedmich synov, a história nezaznamenala nikoho, kto by ho prekonal.

Eldar sa sobášili raz za život a z lásky alebo prinajmenšom zo slobodnej vôle oboch strán. Aj v neskorších rokoch, ako prezrádza história, keď sa mnohí Eldar skazili, a ich srdcia sčerneli tieňom ležiacim nad Ardou, zriedka sa rozpráva nejaký príbeh o skutkoch chtivosti medzi nimi.

Manželstvo, až na zlé náhody alebo neobvyklé osudy, bolo prirodzeným spôsobom života všetkých Eldar. Uskutočňovalo sa takto. Tí, ktorí sa neskôr mali zosobášiť, si mohli zvoliť jeden druhého v ranej mladosti, dokonca aj ako deti (a skutočne sa tak stávalo v dňoch mieru). Ale pokiaľ si neželali zosobášiť sa a nemali na to vhodný vek, zasnúbenie čakalo na vyjadrenie rodičov oboch strán.

V stanovenom čase bolo zasnúbenie oznámené pri stretnutí oboch zúčastnených domov a snúbenci si navzájom darovali strieborné prstene. Podľa zákonov Eldar malo toto zasnúbenie trvať najmenej jeden rok, a často trvalo dlhšie. Počas tejto doby mohlo byť zrušené verejným vrátením prsteňov, vtedy sa prstene roztavili a neboli viac použité pre zásnuby. Takýto bol zákon, ale právo zrušenia sa využívalo zriedkavo, lebo Eldar sa tak ľahko nezmýlili v takejto voľbe. Nesklamú sa tak ľahko vo vlastnom rode, a ich duch je pánom ich tela, málokedy sú ovládaní iba túžbami tela, ale sú od prírody pevní a neochvejní.

Predsa však nebola medzi Eldar túžba po manželstve vždy naplnená, dokonca ani v Amane. Láska nebola vždy opätovaná a viac než jeden mohol túžiť po rovnakom partnerovi. Valar boli na pochybách, čo sa týka príčiny, prečo smútok vstúpil do blaženosti Amanu. Niektorí súdili, že prišiel so zničením Ardy, a z Tieňa pod ktorým sa Eldar prebudili, lebo iba z toho (hovorili) prišiel žiaľ a zmätok. Niektorí súdili, že vychádzal zo samotnej lásky, a zo slobody každej fëa, a bol záhadou podstaty Eruových detí.

Po zasnúbení, keď prešiel aspoň rok, bolo na snúbencoch zvoliť dátum svojej svadby. Potom sa na hostine, na ktorej sa znovu zúčastnili oba domy, oslavovala svadba. Na konci hostiny snúbenci vystúpili, a matka nevesty a otec ženícha spojili páru ruky a požehnali im. Pre toto požehnanie bola predpísaná formula, ale žiaden smrteľník ju nepočul. Eldar však tvrdia, že matka vzývala za svedka Vardu a otec Manwëho; a podobne sa vyslovilo aj meno Erua (čo sa inokedy robievalo zriedka). Snúbenci si potom navzájom vrátili svoje strieborné prstene (a uchovávali si ich), ale vymenili si malé zlaté prstene, ktoré sa nosili na ukazováku pravej ruky.

Medzi Noldor bolo tiež zvykom, že nevestina matka by mala dať ženíchovi šperk na retiazke alebo nákrčníku a ženíchov otec by mal dať podobný dar neveste. Niekedy sa darovali tieto dary pred hostinou. (Takže Galadrielin dar Aragornovi, pretože zastupovala Arweninu matku, bol sčasti svadobným darom a zárukou svadby, ktorá sa neskôr uskutočnila.)

Tieto slávnosti však neboli obradmi potrebnými pre manželstvo. Boli iba zdvorilým spôsobom, ktorým sa preukázala láska rodičov, uznal sa zväzok, ktorý nespojil iba snúbencov, ale oba ich domy. Bol to akt telesného zväzku, ktorý docielil manželstvo, a po ktorom bolo naplnené nezrušiteľné puto. V šťastných dňoch a v dňoch mieru sa pokladalo za nezdvorilé a pohŕdanie rodinou zriecť sa obradov, ale vo všetkých časoch bolo zákonné pre každého z Eldar, ak boli obaja slobodní, zosobášiť sa tak s prostým súhlasom jeden druhému bez obradu alebo svedka (ak sa nezmenili požehnania a vyslovenie Mena), a zväzok takto spojený bol takisto nezrušiteľný. V starších a v nepokojných časoch, na úteku, vo vyhnanstve a na cestách sa takéto svadby uskutočňovali často.

K plodeniu a rodeniu detí: medzi splodením a narodením elfského dieťaťa prešiel rok, takže oba dni sú rovnaké alebo približne rovnaké, a je to deň splodenia, ktorý sa rok čo rok oslavuje. Zvyčajne tieto dni vychádzajú na jar. Dá sa predpokladať, keďže Eldar nestarnú telom (ako sa ľudia domnievajú), že môžu splodiť deti v ktorejkoľvek dobe ich života. Ale nie je to tak. Lebo Eldar v skutočnosti starnú, aj keď pomaly: hranicami ich života je život Ardy, ktorý, i keď je ďaleko za hranicami ľudského chápania, nie je nekonečný, a veky tiež. Navyše ich telo a duch nie sú oddelené ale spojené. Ako sa váha rokov, so všetkými ich zmenami túžob a myslenia, zhromažďuje na duchu Eldar, tak podnety a nálady ich tiel sa menia. Toto Eldar myslia, keď hovoria, že ich duch ich stravuje; a tvrdia, že skôr ako Arda skončí, všetci z Eldalië na zemi sa stanú ako duchovia neviditeľní smrteľným očiam, ak ich neuvidia niektorí z ľudí, do ktorých myslí priamo nevstúpia.

Taktiež Eldar tvrdia, že v plodení, a ešte viac v rodení detí, odchádza väčšia časť a sila ich bytia, z mysle a z tela, než pri tvorení smrteľných detí. Kvôli tomu sa stalo, že Eldar rodili málo detí a tiež, že čas ich tvorenia bol v mladosti alebo v ranom živote, kým ich nepostihol neznámy a ťažký osud. Ale nech sa už zosobášili v akomkoľvek veku, ich deti sa narodili počas krátkeho obdobia v rokoch po svadbe.1 Lebo s ohľadom na tvorenie sila a vôľa nie sú medzi Eldar rozdeliteľné. Nepochybne by nestrácali silu tvorenia po mnoho rokov, ak by vôľa a túžba neboli naplnené, ale s užívaním sily sa túžba čoskoro stráca, a myseľ sa obracia k iným veciam. Zväzok lásky je však pre nich veľkým potešením a radosťou a „dni detí“, ako ich nazývajú, zostávajú v ich spomienkach ako najradostnejšie v živote, ale majú veľa iných schopností tela a mysle, ktoré im ich prirodzenosťkáže naplniť.

Tak hoci zostávajú zosobášení naveky, nežijú a nebývajú nevyhnutne spolu po celý čas. Lebo bez ohľadu na udalosti a odlúčenia zlých dní, manželka a manžel, aj keď spojení, zostávajú odlišnými osobnosťami, ktoré majú každá odlišné dary mysle a tela. Avšak každému z Eldar by sa zdalo bolestivým, ak by sa zosobášený pár oddelil počas očakávania dieťaťa, alebo počas prvých rokov, kým trvá jeho detstvo.

Vo všetkých takýchto veciach netýkajúcich sa zrodenia detí, neri a nissi (to je muži a ženy) z Eldar sú si rovnocenní – pokiaľ to nie je v tom (ako sami hovoria), že pre nissi robenie vecí novými sa z väčšej časti prejavuje vo výchove ich detí, takže vynaliezavosť a zmenu inak väčšinou prinesú neri. Nie sú však žiadne veci, ktoré medzi Eldar môže vymyslieť alebo robiť len ner, alebo iné, o ktoré sa stará iba nis. Je pár rozdielov medzi vrodenými dispozíciami, ktoré majú neri a nissi, a iné rozdiely, ktoré sa zaviedli v zvykoch (premenlivé v mieste a v čase a medzi osobitnými rasami Eldar). Napríklad umenie liečenia, a všetko, čo sa týka ošetrovania tela, vykonávajú medzi všetkými Eldar nissi, zatiaľ čo to boli elfskí muži, ktorí nosia zbraň podľa potreby. A Eldar tvrdia, že kontakt so smrťou, aj keď oprávnenou a nevyhnutnou, zmenšuje silu liečenia, a že moc nissi v tomto bola spôsobená skorej ich vyhýbaním sa lovu alebo vojny než nejakou špeciálnou silou, ktorá súvisela s ich ženstvom. V naliehavej tiesni alebo zúfalej obrane však nissi bojovali odvážne, a medzi elfmi a elfkami, ktoré ešte neporodili dieťa, bol menší rozdiel v sile a rýchlosti než sa dá badať medzi smrteľníkmi. Na druhej strane mnohí elfovia boli veľkí liečitelia a zruční v náuke o živých telách, aj keď sa títo muži zdržiavali lovu, a nešli do vojny, kým to nebolo naliehavé. Čo sa týka ostatných vecí, môžeme hovoriť o zvykoch Noldor (z ktorých je v Stredozemi najviac známe). Medzi Noldor sa dá vidieť, že výroba chleba je väčšinou na ženách a podľa starodávneho zákona je im určená výroba lembasu. Ale varenie a pripravovanie iných jedál je obvykle úlohou a potešením mužov. Nissi sú oveľa častejšie zručné v pestovaní na poliach a záhradách, v hraní na hudobných nástrojoch, v spriadaní, tkaní, modelovaní a zdobení vlákien a súkien; a vo veciach náuk najviac milujú históriu Eldar a domov Noldor a všetky záležitosti príbuzenstva a rodu si uchovávajú v pamäti. Ale neri sú zručnejší kováči a remeselníci, rezbári, sochári a šperkári. Sú to oni, kto väčšinou skladajú hudbu a vyrábajú nástroje, alebo zostrojujú nové. Sú hlavnými spevákmi a učencami v jazykoch a tvorcami slov. Mnohí z nich majú záľubu v lesníctve a vo vedomostiach o divočine, hľadajúc priateľstvo všetkých vecí, ktoré tam slobodne rastú alebo žijú. Ale všetky tieto veci a ostatné záležitosti týkajúce sa práce alebo hry alebo hlbšieho poznania bytia a života vo Svete môže hocikedy vykonávať každý spomedzi Noldor, neri alebo nissi.

O dávaní mien

Toto je spôsob, ako získali noldorské deti mená. Čoskoro po narodení dieťa dostalo meno. Vymyslieť prvé meno bolo právom otca, a bol to on, kto ho oznámil príbuzným dieťaťa z oboch strán. Preto sa nazývalo otcovským menom a uvádzalo sa ako prvé, ak sa k nemu neskôr pridali ďalšie mená. Zostalo nezmeneným,2 pretože jeho výber nebol na dieťati.

Avšak každé dieťa spomedzi Noldor (možno práve v tomto sa líšia od iných Eldar) malo tiež právo dať si samo meno. Takto sa prvý obrad, oznámenie otcovského mena, nazýval Essecarmë alebo „Vytvorenie mena“. Neskôr sa konal ďalší obrad nazývaný Essecilmë alebo „Výber mena“. Nekonal sa v presne stanovený čas po Essecarmë, ale nemohol sa konať predtým, než sa dieťa považovalo za pripravené a schopné lámatyávë, ako to Noldor nazývali: to je osobitej radosti v zvukoch a tvaroch slov. Noldor boli zo všetkých Eldar najrýchlejší v osvojení si dokonalého ovládania slov. Ale aj medzi nimi máloktorí, kým nedosiahli najmenej siedmy rok života, si boli vedomí svojho osobitého lámatyávë, alebo dosiahli úplnej dokonalosti zdedeného jazyka a jeho štruktúry. Toľko k podľa možnosti presnému vyjadreniu tohoto tyávë. Preto Essecilmë, ktorého účelom bolo vyjadrenie tejto osobnej charakteristiky,3 sa zvyčajne konalo koncom alebo približne okolo desiateho roku.

V starších časoch „Vybrané meno“ alebo druhé meno (priezvisko), bolo zvyčajne nanovo vymyslené, a i keď orámované štruktúrou súčasného jazyka, často nemalo žiaden predchádzajúci význam. V neskorších vekoch, keď už jestvovalo veľké množstvo mien, sa často vyberalo z mien, ktoré boli známe. Ale takisto sa mohlo staré meno trochu pozmeniť.

Obe tieto mená, otcovské aj vybrané, boli „pravými menami“, nie prezývkami, ale otcovské meno bolo verejné a vybrané meno bolo dôverné, hlavne ak sa použilo samotné. Dôverné, nie tajné. Vybrané mená považovali Noldor za časť ich osobného vlastníctva, ako (povedzme) svoje prstene, poháre alebo nože alebo iný majetok, ktorý mohli požičať alebo sa s ním podeliť s príbuznými alebo priateľmi, ale ktorý sa nemohol vziať bez povolenia. Dovolenie použiť vybrané meno, okrem členov toho istého domu (rodičia, sestry a bratia), bolo znakom najbližšej dôvernosti a lásky. Preto bolo trúfalé alebo urážlivé použiť ho bez dovolenia.4

Aj keď boli Eldar od prírody nesmrteľní v rámci Ardy, ale v žiadnom prípade neboli nemenní, po čase niekto mohol zatúžiť po novom mene.5 Mohol potom vymyslieť pre seba nové vybrané meno. Ale týmto sa nezrušilo predchádzajúce meno, ktoré zostalo časťou „plnej titulácie“ každého Nolda: to je sled všetkých mien, ktoré nadobudol v priebehu života.

Tieto dobre zvážené zmeny vybraného mena neboli bežné. Existoval ďalší zdroj rôznych mien pre Eldar, ktorý sa nám pri čítaní ich histórie môže zdať mätúci. Išlo o Anessi: dané (alebo pridané) mená. Z nich najdôležitejšími boli takzvané „materské mená“. Matky často dali svojim deťom zvláštne mená podľa svojho vlastného výberu. Najdôležitejšími z nich boli „mená nahliadnutia“, essi tercenyë, alebo „predvídania“, apacenyë. V hodine narodenia alebo pri nejakej inej významnej príležitosti mohla matka dať svojmu dieťaťu meno, ktorým vyjadrila nejakú dominantnú vlastnosť jeho charakteru ako ho vnímala ona, alebo predvídala mimoriadny osud. Tieto mená mali vážnosť, a považovali sa za pravé mená, keď sa slávnostne udelili, a boli verejné, nie dôverné, ak sa umiestnili (ako sa niekedy robilo) hneď za otcovským menom.

Všetky ostatné „dané mená“ neboli pravými menami a osoba, ktorej boli dané, ich nemusela uznávať, pokiaľ ich neprijala alebo si ich sama nedala. Mená alebo prezývky tohto druhu mohol dať hocikto, nie nevyhnutne iba členovia rovnakého domu alebo príbuzenstva, na pamiatku nejakého činu alebo udalosti, alebo ako dôkaz nejakej zreteľnej črty tela alebo mysle. Zriedka sa zahŕňali do „plného titulu“, ale keď existovali, kvôli ich širokému použitiu a povesti, uvádzali sa na konci v tvare ako: „niektorými nazývaný Telcontar“ (to je Chodec); alebo „niekedy známy ako Mormacil“ (to je Čierny meč).

Amilessi tercenyë alebo materské mená nahliadnutia mali vysoké postavenie a pri všeobecnom použití niekedy nahradili, v rodine aj mimo nej, otcovské meno alebo vybrané meno, i keď otcovské meno (a vybrané meno medzi tými Eldar, ktorí mali zvyk essecilme) zostalo vždy pravým alebo prvým menom a nevyhnutnou časťou každej „plnej titulácie“. „Mená nahliadnutia“ sa častejšie dávali v raných dňoch Eldar a v tých časoch sa ľahšie dostali do verejného používania, pretože bolo vtedy stále zvykom, že otcovské meno syna bolo obmenou otcovho mena (ako Finwë / Curufinwe) alebo rodového mena (ako Finwion „syn Finwëho). Otcovské meno dcéry bolo takisto často odvodené z mena matky.

Slávne príklady sa nachádzajú v ranej histórii. Takto Finwë, prvý pán Noldor, najskôr pomenoval svojho najstaršieho syna Finwion; ale neskôr, keď sa jeho nadanie odhalilo, zmenilo sa to na Curufinwë. Ale meno nahliadnutia, ktoré mu dala jeho matka Míriel v hodine narodenia bolo Fëanáro „Duch ohňa“;6 a týmto menom sa stal známym všetkým a je tak nazývaný počas celej histórie. (Hovorí sa, že prijal toto meno aj za vybrané meno, na počesť svojej matky, ktorú nikdy nevidel.) Elwë, pán Teleri, sa stal široko známym vďaka anessë alebo danému menu Sindicollo „Šedý plášť“ a preto neskôr, v zmenenom tvare sindarského jazyka, sa nazýval Elu Thingol. Thingol však bolo meno, ktoré ostatní najviac používali pre neho, i keď Elu alebo Elu-thingol zostalo jeho pravým menom v jeho vlastnej ríši.

Poznámky:

  • Krátke podľa počítania Eldar. V počítaní smrteľníkov bol často medzi svadbou a narodením prvého dieťaťa dlhý časový úsek, a dokonca dlhší medzi dieťaťom a ďalším dieťaťom.
  • Okrem takých zmien, ktoré by mohli zasiahnuť jeho hovorený tvar v priebehu dlhých rokov, lebo (ako je inde povedané) aj jazyky Eldar boli predmetom zmien.
  • Toto lámatyávë pojímalo znak individuality, a rozhodne bolo oveľa dôležitejšie než ostatné, ako postava, farba a črty tváre.
  • Tento názor teda nemal nič spoločné s „mágiou” alebo s tabu, tak ako sa to vyskytovalo u ľudí.
  • Okrem zlých náhod a zničenia ich tela trvali Eldar na tom, že každý môže v priebehu rokov cvičiť a užívať všetky rôzne nadania ich druhu, či už zručnosti alebo vedomosti, aj keď v rozdielnom poradí a na rôznom stupni. S takýmito zmenami „nálady mysle“ alebo inwisti sa ich lámatyáver môžu tiež zmeniť. Ale takéto zmeny alebo pokroky sa dali v skutočnosti pozorovať medzi neri. Čo sa týka nissi, i keď skorej dospeli, zostali potom viac nemenné a menej túžili po zmene. [Podľa Eldar jediný rys každej osoby, ktorý nebol náchylný k zmene, bol rozdiel v pohlaví. Preto verne patrili nielen k telu (hrondo) [> (hröa)] ale aj k mysli (inno) [> (indo)] rovnako: to znamená k osobe ako celku. Túto osobu alebo jednotlivca často nazývajú essë (to je „meno“), ale nazývalo sa aj erdë alebo „individuálnosť“. Preto tí, ktorí sa vrátili od Mandosa, sa po smrti ich prvého tela vždy vrátili k tomu istému menu a pohlaviu ako kedysi.]
  • Avšak viac sa používa tvar Fëanor, ktorý prijal neskôr v reči Beleriandu. [> (neskôr) Avšak tvar Fëanor, ktorý sa používa častejšie, bol zmiešaný z Q[enyjského] Fëanáro a S[indarského] Faenor.]
  • 4.10.2007 - 8.3.2008

    Copyright © Ramgad 2007-2021. Design from oswd